Bez snahy zbytočne provokovať, skôr ponúknuť inšpiratívny nápad, aké sú najnovšie trendy v oblasti dopravnej politiky západoeurópskych miest: Čo tak radikálne obmedziť počet dopravných značiek na dopravných komunikáciách v našom meste?
Najnovšie číslo českého časopisu Respekt prináša naozaj zaujímavý text, ktorého leitmotívom je – odstránenie dopravného značenia z pätnásťtisícového mesta Slaný neďaleko Kladna.
Myslíte si, že je to šialené?
Nápad skrsol v hlave zástupcu starostu Jaroslava Hložeka, ktorý sa nechal inšpirovať mestami Západnej Európy, napríklad štrnásťtisícovým mestečkom Bohmte, ležiacim pri Brémach. Tam dokonca okrem značiek odstránili aj semafóry a prechody pre chodcov.
V Slanom prijali kompromis – v experimentálnej obytnej zóne odstránili dopravné značky a zaviedli povinnú tridsaťkilometrovú rýchlosť. Pointou je nepísaná prosba smerovaná ku každému jednému účastníkovi cestnej premávky: dohodni sa s ostatnými.
Všetko sa vlastne začalo už v roku 1985 v holandskom mestečku Oudehaske, keď tam dopravný stratég Hans Monderman dostal možnosť uskutočniť svoju revolučnú myšlienku zrušiť formálne vynútené pravidlá a zákazy v cestnej doprave. Teraz sa jeho myšlienky v modifikovaných podobách – podľa potrieb, možností a politickej vôle radných – rozširujú aj do miest vo Veľkej Británii, v Nemecku, v Belgicku či v Dánsku.
Treba však povedať, že to v podstate nie je nič nové – už s príchodom automobilov sa sformulovala koncepcia „shared place“, tzv. zdieľaného priestoru. V skratke: ulica vždy patrila chodcom i autám či iným dopravným prostriedkom zhruba v rovnakej miere. Tvorila verejný priestor (!!), kde sa ľudia stretávali, obchodovali, vymieňali si skúsenosti a informácie. V priebehu 20. storočia sa situácia vyvinula radikálne v prospech automobilov. Cieľom propagátorov „shared place“ nie je teda nič iné, len prirodzený a nenásilný spôsob znovuzaviesť bývalú rovnováhu.
Zaujímavé vysvetlenie svojho kroku zrušiť dopravné značenia ponúka starosta mesta Bohmte, keď hovorí o prirodzenom nástupe ohľaduplnosti a opatrnosti vo chvíli, keď si nikto nie je istý tým, či je v práve. Neistota núti každého neustále zohľadňovať toho druhého.
A teraz povinný oblúk k Rožňave 🙂
Najnovším hitom sú teraz červenobiele prechody pre chodcov na tých najrizikovejších miestach v meste. Ich princípom je predpoklad, že na základe optického klamu sa u vodičov dosiahne efekt spomalenia. Problémom je, že takéto psychologické manipulácie (a to je myslené v dobrom), fungujú len dočasne, najmä u miestnych vodičov. Po istom čase sa nabudené inštinkty uvoľnia a všetko sa vráti do normálu. Teda k tomu, že sa to v konečnom dôsledku minie účinkom….
Nie, nie sú to celkom vyhodené peniaze. Problém je v tom, že sme si už akosi zvykli, že sa problémy v našom meste riešia ad hoc, nekoncepčne, narýchlo a povrchne. Nikto z kompetentných nesleduje najprogresívnejšie trendy vo svete, nikto neponúka inšpiratívne nápady a inovatívne riešenia. Spravovanie samosprávy je náročná práca a nehodí sa na ňu hocikto. Jedným z kritérií musí byť jednoznačne aj orientácia v tom, ako to robia v iných mestách Európy.
Takže, pre všetkých, ktorí očakávate okrem kritiky aj konštruktívne riešenia dopravnej mizerie v meste: páni poslanci – rozprúďte verejnú debatu o minimalizácii dopravných značiek v meste a pritlačte na vedenie mesta, nech to zrealizuje. A prosím vás, nehľadajte v tom politiku a v rámci nej žiadnu ideológiu. Nie je tam.
ps
Ešte jedna poznámka pre večne šomravých, ktorí neustále hundrú, ako sa v tomto meste nič nedá, že tu ľudia ešte nedozreli atď. Máte pravdu, predložený návrh predpokladá vyspelých a kultivovaných účastníkov. Ale za ich úroveň už ani poslanci ani vedenie mesta nemôžu… to si musí vybaviť každý jeden z nás sám so sebou…
