Parlamentné voľby sa skončili. Na analýzy je asi ešte priskoro, na prvé dojmy nie. Je zopár vecí, ktoré ma na týchto voľbách prekvapilo. Napríklad to, že s voličmi, ani s tými „národne orientovanými“ nezarezonovala strašidelná kampaň SNS o „maďarskej hrozbe“. Priznám sa, že som sa tej kampane obával. Zrejme zbytočne.
Prekvapil ma úspech Mostu, ktorý nabúral zaužívanú predstavu o tom, že Slováci a Maďari obývajú iné politické svety a že maďarských politikov v skutočnosti spájajú len národné a národnostné otázky.
Komplementárnym prekvapením bol prepad SMK. Nepomohol ani Orbán, ani dvojaké občianstvo, ani Slota ani Fico. Maďari dali prednosť Bugárovi. Zrejme ani obyvatelia Žitného ostrova nežijú len národnostnými otázkami.
Prekvapilo ma, že sa do parlamentu prekrúžkovali štyria kandidáti OKS. Minimálne traja z nich majú povesť múdrych intelektuálov, ktorí sa však do akčnej politiky príliš nehodia. My, ktorí ich poznáme, sme dávno vedeli, že to nie je pravda. Každému, kto ich počas minulých dvoch týždňov stretol v montérkach a gumákoch s tromi svinkami v prívese muselo byť jasné, že sú to zhovorčiví, komunikatívni a vtipní (a múdri) ľudia.
Prekvapilo ma, že ani veľmi veľa peňazí nestačí na to, aby sa z povestného hovna dal upliesť bič. Myslím na bizarný projekt strany s názvom SDĽ. Billboardy a marketing nestačí. Bez myšlienok a ľudí, ktorí ich majú v hlavách to jednoducho nejde.
Prekvapila ma sila facebooku a twitteru. Nešlo len o vymýšľanie happeningov a zvolávanie stretnutí, ale o vzájomné povzbudzovanie, inšpiráciu, o vytváranie hoci virtuálnej, predsa len dôležitej komunity podobne zmýšľajúcich.
No a prekvapilo ma, že aj v takýchto vypätých voľbách sa našlo 14.576 ľudí, ktorí sa trepali do volebných miestností len preto, aby odovzdali svoj hlas takej hlúposti, akou je Paliho kapurková.
Vlastne ma tieto voľby celé prekvapili.
Juraj Kušnierik / .týždeň
