Jozef Červínka sa narodil 22. septembra 1935 v Užhorode. Detstvo a mladosť prežil v Dobšinej.
V rokoch 1960 – 1970 bol redaktorom východoslovenských novín, v období tzv. normalizácie pracoval ako baník, vodič nákladného auta, tlačiar a v iných zamestnaniach.
Od roku 1990 bol redaktor denníka Slovenský východ a denníka Košický večer.
Na stránkach týchto novín publikoval reportáže o zaujímavých postavách a postavičkách ako: Vlk so zlatou korunou, Môj priateľ Lambada, Dvakrát mŕtvy plukovník, Dobré ránko ujo Janko, Legenda Apík.
Bol autorom cyklu reportáží s názvom Chlieb náš každodenný o novinárskych osobnostiach pôsobiacich v Košiciach.
Od roku 1995 bol externý spolupracovník Slovenskej televízie, autor scenárov televíznych dokumentárnych filmov Zvony zvonia mŕtvym Nemcom, Toto je moja krv, Odkaz nemej z Ľutiny, Až tam, Kde je Peklisko, Kde sa západ stretáva s východom, Kraj sveta Brdárka, Košice rok 5756, Biele albatrosy, Sviatok sviatkov, autor scenárov pätnástich dielov televízneho cyklu Božie deti.
Podľa jeho scenára Slovenská televízia v roku 1995 nakrútila televízny dokumentárny film o Dobšinej.
V roku 2001 Vyšla jeho kniha Otvárači bráničiek, v roku 2002 kniha My Dobšinčania, v roku 2003 kniha Vladyka, 2004 Ofera pre drevené chrámy, v roku 2005 kniha Slová majstrov slova, Tajomstvá sklenenej panny, ktorá opisuje Dobšinskú povesť (2006), Objaviteľ – o slávnom Ing. Eugenovi Ruffínyim (2007), Keď ešte hrával Nohábel (2008).
V roku 2003 pri príležitosti Dňa mesta Košice mu bola udelená Cena primátora mesta Košice „za novinárske majstrovstvo“, s akým približoval bohatstvo východného Slovenska prostredníctvom neopakovateľných postáv a ľudských osudov.
Bol iniciátorom a spoluorganizátorom Prvého Svetového stretnutia Dobšinčanov v roku 2000, i druhého Svetového stretnutia Dobšinčanov v roku 2005.
V roku 2007 mu vedenia mesta Dobšiná udelilo titul Čestný občan mesta.
Jozef Červínka zomrel 10.01.2011. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v piatok 14. januára o 11:30 na Verejnom cintoríne v Košiciach.
Naša redakcia sa pripája k vyjadreniu úprimnej sústrasti pre pozostalých po veľkom človeku, ktorý bol srdcom celý život Dobšinčan.
