Dnes krátko pred siedmou hodinou ráno zomrel v Bratislave velikán slovenskej poézie básnik Milan Rúfus (80). My starší sme jeho výnimočnú poéziu poznali zrejme viacej, než mladšia generácia. Osobne bola pre mňa balzamom na dušu a preto si dovoľujem túto smutnú správu zverejniť aj tu spolu s Kontempláciou, ktorú som si popravde zamiloval.
Majster Milan Rúfus10. decembra 2008 oslávil osemdesiate narodeniny, vo štvrtok 8. januára 2009 pri príležitosti výročia vzniku samostatného Slovenska mu prepožičal prezident republiky Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj krajiny. Vysoké štátne vyznamenanie prevzala z rúk prezidenta básnikova manželka.
Informuje o tom portál Sme.sk. Čítať viac
Foto: Sme.sk
Milan Rúfus:
Kontemplácia
Prišli sme
(z akých tiem a z akých priestorov)
zaznieť
a zatíchnuť pred prísnou amforou.
Prišli sme život žiť
na zem a pod nebesá.
Na dráhach širokých tak prosto
stretneme sa.
Tak prosto zviažeme do jednej paraboly
dve cesty príliš osamelé,
dvojitú ľudskú púť.
A aby to, čo do nás zreje,
samotou do nás bolí,
muselo do dávna potichu odpadnúť,
jak múdri pocestní,
keď večer závoj spúšťa,
spájame svoje sny a svoje teplé ústa.
Len ružu v prstoch mám.
Len fragment z tohto sviatku.
A v cievach vieru živú
a v hrdle za hrsť slov.
Vije sa nápev môj
jak vlákno v kolovrátku
o chvíli, ktorá bude
raz všetkým radostnou.
Tá chvíľa stretne nás i našich dobrej
vôle.
O múdrosť žeravú tvrdo sa zápasí.
Ale ja viem, že ostane
jak chlieb na našom stole
to rozhranie,
to pozvanie
zo samôt púšte holej:
Láska, čo ľuďom panuje, za náš stôl
sadla si.
Súvisiace články:
Dušan Mitana: Pocta Milanovi Rúfusovi
Milan Rúfus má dnes osemdesiatiny
Rozhovor s M. Rúfusom: Jazyk je kompromis. Vie však rečniť aj zametať stopy
