Obnova kultúrnych pamiatok je zložitý proces, ktorého sa zúčastňuje široké spektrum profesií, od orgánov štátnej pamiatkovej starostlivosti, cez výskumníkov, projektantov, stavbárov, umeleckých remeselníkov rozličných oborov – až po reštaurátorov. A práve reštaurátor je ten, ktorý vdýchne pamiatke ten jedinečný charakter, ktorým reprezentuje dobu svojho vzniku. Až po ukončení reštaurovania sa k nám historická architektúra, socha či obraz prihovoria svojou osobitou rečou, ktorou nás spoja s dobou svojho vzniku, s jej jedinečnou a neopakovateľnou atmosférou.
Predmetom reštaurovania ako špecifického druhu obnovy sú predovšetkým diela výtvarného umenia (obrazy, sochy, reliéfy, nástenné maľby, vitráže) a umeleckých remesiel (štukové dekorácie, zlatnícke predmety, kováčske alebo rezbárske práce, nábytok, textílie atd.). Každý z nás si uvedomuje, že tieto diela vytvorili v minulosti umelci (maliari a sochári) alebo umeleckí remeselníci (rezbári, kamenári, štukatéri, zlatníci a i.). Ich obnova spôsobom odborného reštaurovania či konzervovania je preto adekvátna vo vzťahu k ich umeniu a talentu. Opak by bol dehonestáciou ich umenia. Tak, ako boli tieto diela umelcami alebo umeleckými remeselníkmi vytvorené, na rovnakej úrovni by mali byť aj ošetrované a obnovované .
Keďže reštaurovanie je proces zároveň tvorivý aj vedecký, vyžaduje od reštaurátora vysokú odbornosť aj talent. Reštaurátor okrem toho musí svoj vlastný umelecký názor pri reštaurovaní potlačiť, aby dokonale pochopil zámer a ideu pôvodného autora diela a spôsob jeho výtvarného vyjadrovania. Len tak dokáže narušené a poškodené dielo obnoviť v čo možno najautentickejšej podobe, priblížiť divákovi jedinečné umelecké a duchovné posolstvo diela. Len s talentom a zručnosťou by si však dnes už reštaurátor nevystačil; musí byť aj odborne vzdelaný, a to nielen humanitne, ale aj technicky, a vzhľadom na používanie chemických prostriedkov musí mať aj značné znalosti z chémie, prípadne spolupracovať s ďalšími odborníkmi. Táto nevyhnutná spolupráca je náročná nielen na čas, ale aj na vynaložené finančné prostriedky. Veľmi často sú vlastníci pamiatkových objektov prekvapení výškou finančných objemov v reštaurátorských rozpočtoch. Treba si uvedomiť, že je v nich obsiahnutá nielen samotná odborná práca reštaurátora, ale aj všetky nevyhnutné výdavky na písomnú a fotografickú dokumentáciu v procese výskumu a celej realizácie reštaurátorských prác, výdavky na zaplatenie chemických a fyzikálnych rozborov a v neposlednom rade na materiál, s ktorým pracujú. Sú to zvyčajne pomerne drahé suroviny a chemikálie, pigmenty a farby, tmely a lepidlá, ale aj množstvo lístkového alebo práškového zlata a striebra. V ateliéri reštaurátora sa stretneme aj s množstvom potrebných nástrojov, akými sú napríklad skalpel, maliarska paleta, štetce rôzny ch druhov, slepé napínacie rámy, dlátka, pilníky a pod.
Reštaurovanie na Slovensku je v súčasnosti na vysokej kvalitatívnej úrovni, porovnateľnej s inými vyspelými krajinami s dlhodobou reštaurátorskou tradíciou. Presvedčíte sa o tom aj na výstave s názvom Znovuzrodené pamiatky, ktorá bola otvorená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 29. marca. Výstava predstavuje výber z bohatého pamiatkového fondu Slovenska – vynikajúce diela výtvarného umenia minulých storočí, ktoré mali to šťastie, že im nový život vdýchla ruka reštaurátora. Zároveň prezentuje aj výsledky dvadsaťročnej práce troch reštaurátorov: akad. soch. Ondreja Csütörtökiho z Komárna, akad. soch. Ár¬páda Mézesa zo Želiezoviec a Alexandra Koreňa z Rožňavy.
Najpočetnejšou skupinou prezentovaných diel sú kamenné skulptúry – Kalvárie, mariánske a morové stĺpy, kríže, sochy svät¬cov, reliéfy a pomníky, ktorým sa venujú najmä . Ondrej Csütörtöki a Ár¬pád Mézes. Pre Rožňavčanov treba spomenúť, že práve títo dvaja reštaurátori spolu s vedúcim reštaurátorom Júliusom Magom nám kompletne obnovili pomník Františky Andrássyovej v Rožňave v roku 1993.
K najvýznamnejším realizáciám vystavujúcich reštaurátorov patria aj historické kamenné portály, ktoré si zasluhujú osobitnú pozornosť. Najstarším z nich je nádherný ranogotický portál kostola Nanebovzatia Panny Márie v Šahách, ďalej je to neskorogotický sedlový portál kostola Všechsvätých v Horných Semerovciach, renesančný portál Ferdinandovej brány Starej pevnosti v Komárne s panovníkovým erbom a nápisom, reprezentatívny renesančný portál a kamenné architektonické články známeho Sobášneho paláca Thurzovcov v Bytči, ktorý je jednou z najvýznamnejších architektonických pamiatok Slovenska vôbec, barokový portál kostola sv. Jána Nepomuckého v Palárikove s polychrómovaným erbom a ranobarokový portál vstupnej brány hradu Krásna Hôrka, ktorý je zatiaľ poslednou realizá¬ciou všetkých troch vystavujúcich autorov.
Ďalšiu významnú skupinu pamiatok, z ktorých výstava predstavuje reprezentačný výber, tvoria sakrálne pamiatky z kostolov rím¬skokatolíckej, evanjelickej a reformovanej cirkvi: súčasti drevenej výbavy kostolných interiérov, najmä barokové oltáre a kazateľnice s bohatými rezbami, náročnou polychrómiou, s množstvom sôch a obrazov. Tejto skupine pamiatok sa po uplynulé desaťročia veno¬vala minimálna pozornosť. V mnohokrát nevyhovujúcich navlhnutých interiéroch boli drevené sochy a rezby vystavené aktívnemu drevokaznému hmyzu, ale aj mechanickým poškodeniam pri necitlivom upratovaní. Až po roku 1989, a to aj vďaka príspevkom z grantového programu Ministerstva kultúry SR sa, i keď pomaly, ale systematicky začalo s reštaurovaním najviac ohrozených sakrálnych pamiatok. Spomedzi mnohých zreštaurovaných oltárov nepochybne vyniká oltár evanjelického kostola v Rožňave, ktorý reštauroval Alexander Koreň. Zachránený bol i obraz z oltárneho nadstavca a dve oltárne sochy z vrcholovej kaplnky rožňavskej Kalvárie. Z posledných realizácií treba spomenúť náročnú prácu pri záchrane barokovej reprezentačnej kazateľnice a oltára z evanjelického kostola v Ochtinej, ktoré boli v havarijnom stave.
Pestrý zoznam lokalít a ich pamiatok je zárukou dobrého prehľadu o súčasnom stave veľkej časti pamiatkového fondu Slovenskej republiky, ktoré chce verejnosti predstaviť táto výstava. Typová rôznorodosť vybratých pamiatok poskytne divákovi zaujímavý exkurz do dejín výtvarného umenia Slovenska od gotiky až po secesiu, prehĺbi jeho zmysel pre krásu a dodnes živý duchovný odkaz našej minulosti. A v neposlednom rade ho oboznámi aj s náročnou prácou reštaurátorov, ktorá sa mnohokrát stretáva vo verejnosti s nepochopením vyplývajúcim z nepoznaného.
Edita Kušnierová
Výstava potrvá do 11. mája 2012. Jej súčasťou je aj reprezentačný katalóg vystavovaných diel, ktorý je možné si zakúpiť v pokladni Galérie BM.
Vo fotoprílohe vám predstavujeme výber z reštaurátorskej tvorby Alexandra Koreňa z Rožňavy – niekoľko zaujímavých pamiatok, ktoré sa už na výstavu nedostali:
1. Obraz Sv. Ľudmila z r.1883 od Viktora Madarásza, rodáka zo Štítnika, na oltári rím. kat. kostola v Prakovciach
2. Podobizeň dievčatka z r. 1894,súkromná zbierka
3. Dáma s listom, zač.20. stor., súkromná zbierka
4. Neskorobaroková kazateľnica, ev. a. v. kostol Slavošovce (spolu s Á. Mézesom)
5. Rokoková kazateľnica, rím. kat. kostol Nálepkovo (spolu s Á. Mézesom)
