Kalendárovinky

Keď je decembru zima, oblečie si biely kožuch – vraví skúsenosť  dedov, ktorí túto garderóbu pre finišmena roka vítali. Starí roľníci dobre vedeli – Ak v decembri mrzne, sneží – úrodný rok potom beží. A naopak: Ak pred Vianocami niet zimy, príde na jar.  

Ľudia sa vždy báli aj naplnenia skúsenosti: Keď mrazy v decembri oslabnú, príde zlá zima a mátali i decembrové  kvety: Ak v decembri vidíš veľa sedmokrások, mrazov sa tak skoro nedočkáš.

„Oficiálne“ patria k tomuto mesiacu dve teplejšie obdobia – prvým je hneď na jeho prahu často z novembra pokračujúce ondrejsko –  mikulášske oteplenie.

Jeho tvárou býva jedna z prvých oslávenkýň mesiaca, Barbora, o ktorej sa veky klebetí, že často chodí ufúľaná od blata a tak to môže trvať i celý advent.

Ani jednému z najpopulárnejších svätcov v roku – Mikulášovi, sa prílišné teplo nikdy nepozdávalo, topilo mu sneh a doprava darčekov na sánkach je nielen romanticky pôvabná, ale i pohodlnejšia ako teperiť ich v noši na chrbáte.

V Česku k tomu prispeli  i touto pranostikou: Když na Mikuláše prší, zima lidi hodně zkruší. V nejednom roku  prídel tepla zo začiatku mesiaca prejde do ďalšieho – známeho vianočného oteplenia. Obavy  z takéhoto vývoja   dali naši predkovia aj do odkazu: Lepšie Vianoce treskúce ako tekúce. Pretože ak boli mokré, roľník hneď tŕpol: Tmavé Vianoce – svetlé (prázdne) stodoly.

Do takéhoto vývoja však neraz energicky zasiahne významný decembrový „hráč“ Tomáš (21. 12.), ktorý k obavám z priam priepastnej tmy najtemnejších dní v celom roku pridá veľmi často i prvý oziabavý vpád zimy.

Tomášska zima býva v nejednom roku pôsobivo mrazivou scénou pre zimný slnovrat, ktorý nám v tomto roku prinesie posledná adventná nedeľa  22. 12. a oslávenec sa náporom chladu neraz pyšne prezentuje i do konca roka.

Tým často vzniká súvislý studený pás, pretože tomášovská zima má rada spojenectvo s prvou mrazivou kamoškou za prelomom rokov – novoročnou. Tie dve potom nerozdelia a neodplašia ani silvestrovské potoky trúnku, či  idiotské ohňostroje a delobuchy na rozhraní rokov.

Posledný mesiac v roku má naozaj bohatú náplň. Jednou z nich, zdedenou po deduškoch, je prognostická tvorba – aké počasie možno očakávať v jednotlivých mesiacoch roka.

Od Lucie je do Štedrého večera 12 dní a tie pre ľudovú meteorológiu oddávna predstavovali jednotlivé mesiace nasledujúceho roka. 

Dedovia si všetko o počasí starostlivo zapisovali a potom často triumfovali ako im všetko vyšlo. A ak náhodou nevyšlo, múdro prijali verdikt   všemocnej Matky prírody.

Čas do Vianoc má aj výnimočnú magickú agendu. Nepopulárny prezent v podobe rastúcej tmy a zimy tvorí od pohanských čias scénu pre mrchavé  temné a zlé sily – počnúc často nedisciplinovanými čertiskami, ktorí  láskavému sv. Mikulášovi a nežnému anjelovi často ufujazdia a roztatárení  vyčíňajú.

Mnohí rohatci si totiž v tmách veľmi rýchlo nájdu mrchavé spojenkyne – bosorky, ježibaby a strigy. Tie k nám pod rúškom studenej skľučujúcej tmy chodia s najfrekventovanejším termínom výskytu, ktorým je 13. december – na Luciu.

Tieto bosorky, ak ich včas nezaženieme náležitými dávkami cesnaku vedia, podľa skúseností už aj našich predkov, strašiť ale i narobiť nemálo škody. Ak sa k tomu pridá aj obava zo zlých vplyvov Tomáša, keď sa napr. do lesa bojí vkročiť aj ten najodvážnejší drevorubač – strídžie dni slávia triumfy. Ešteže tieto koťuhy z temnôt statočne zaženie slnovrat.

December je ale našťastie i prívetivým obdobím darčekovania -mikulášskeho a podstromčekového. V záľahách pestrej ponuky darčekov v obchodoch by sme však  nikdy preventívne nemali zabúdať na skúsenosti   predošlých generácií.

Naši starkí sa spoliehali na osvedčené, pritom skromné podarúnky. Tie totiž vždy mali a dodnes majú aj magickú silu. A tak je v červených jabĺčkach žičlivo zakotvené naše budúce zdravie, v peknom oriešku s povrchom, pripomínajúcim tvar mozgu, prajne prebýva vinš stálej múdrosti a v  medovníčku radosť a sladkosť dobrého života, drobný šperk či minca  poistia bohatstvo.

K tomu patrí aj  čarovné imelo, pod ktorým si pri sviatočnom stole treba povymieňať bozky. Nájde sa aj šošovička, v ktorej je „zakliaty“ hojnejší kov pre budúcu štedrotu v peňaženke a na bankovom konte.

Na silvestrovskom a novoročnom stole nech nechýba figúrka kominárika, prasiatka, štvorlístok, podkovička a z jedálnička vylúčme všetko, čo pred kuchynskou úpravou malo perie a šupiny – aby  nám na prahu nového letopočtu šťastíčko neuletelo a neodplávalo.

Na to všetko sa bude stále až do už januárového sviatku Troch kráľov z betlehemských jasličiek láskavo usmievať malý Ježiško s Madonou a svätým Jozefom a s nimi aj celé veľké a dobre naladené skupiny anjelov. 

Tí, vedno so svätcami – patrónmi, ostanú s tými z nás, ktorí si to zaslúžia aj potom, keď najkrajšie sviatky v roku pominú a so štartom zimy nás neraz skrušia i veľmi studené zimné  dni.

Ale tým najpotešiteľnejším posolstvom vianočného kruhu je fakt, že: vláda tmy decembrom skončí a, ľudkovia, radujme sa: celých šesť mesiacov svetla a neskôr i hrejivého tepla bude zase pred nami. A tak berme prevažujúce dary decembra s vďačnosťou a vianočným pozdravom:

Sláva na výsostiach Bohu a na Zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!

Ilustračné foto: Pixabay – Malmö