V minulých dňoch sa v Rožňave cestou na východ zastavila nezávislá kandidátka na post poslanca Európskeho parlamentu Viera Dubačová. Rodáčka z Nitry žijúca v Banskej Bystrici, je divadelnou režisérkou, aktivistkou a nezávislou poslankyňou banskobystrického mestského zastupiteľstva.
Zakladala Divadlo z Pasáže, pracujúce s ľuďmi s mentálnym postihnutím, obhajuje ľudské práva a bojuje proti korupcii. V roku 2012 jej bolo udelené ocenenie Krištáľové krídlo za filantropiu.
Ako občianska aktivistka by sa v prípade zvolenia stala prvou nestraníckou poslankyňou europarlamentu zo Slovenska. Na kandidátnej listine hnutia OĽANO je druhou v poradí.
Jej hlavnými programovými cieľmi sú ochrana slabších a znevýhodnených skupín, podpora sociálne zodpovedného podnikania, rozvoj kultúry a angažovaného umenia, a boj proti ľavicovému i pravicovému extrémizmu.
Aktuálny rozhovor s ňou priniesol týždenník Profit (Ako žiť naplno), my sme ju zastihli v centre Rožňavy. Pricestovala sem so svojimi dvomi sprievodcami, filmárom Michalom Kočišom a známym právnikom Vladom Pirošíkom. Na zapožičanom karavane, ktorý sama šoférovala.
Na obvyklé reči značnej časti ľudí u nás, ako bolo fajn „za socializmu“, čo všetko bolo vraj „zadarmo“ alebo veľmi lacno, reagovala spomienkou na svoju cestu v Spojených štátoch. „My sme za to zaplatili všetci a veľkú daň. Ako veriaca som v Amerike chodila do kostola. Tam si každú omšu veriaci zaplatia, ak chcú mať farára. Cirkev tam nie je dotovaná.“
Amerika naučila ľudí podľa nej aj dávať, nielen brať. „Socializmus nás naučil nedávať, ale brať si všetko zadarmo. Aj to čo nám nepatrí, na čo nemáme právo a čo nepotrebujeme,“ uviedla. Otvorená občianska spoločnosť znamená pre ňu slobodnú ľudskú spoločnosť.
V Rožňave nebola prvýkrát. „Ako hovorí Vlado, mám také ostrovčeky lásky. Cez príbeh divadla Actores môžem vnímať Rožňavu veľmi intenzívne.“
K rozhodnutiu kandidovať ju priviedla situácia, keď v Prahe navštívila známeho českého rómskeho aktivistu a pedagóga Davida Tišera. Absolventa Karlovej univerzity, ktorý taktiež kandiduje do európskeho parlamentu.
„Má problém dostať sa do klubov, vyhadzujú ho. Bežní ľudia to nevidia, no ja som s nimi každý deň, vidím to tiež aj u nás,“ vysvetlila. Vtedy sa na ňu obrátili rómske ženy, aby kandidovala aj ona.
Liečbou na extrémizmus je podľa nej predovšetkým výchova. „Výchova je aj láska,“ dodala. Príčiny vidí aj v tom, či ide o chcené, resp. nechcené deti. „Je to zvláštne, ale inteligencia je úplne iná, keď ste chcení.“ Téme sa venuje v neziskovke Animus Apertus.
V polovičke apríla bola spolu s ďalšími aktivistami v Trnave brániť Coburgovu ulicu pred pochodom neonacistov. „Bola som tam päť hodín, zmenilo mi to život. Doporučila by som to každému Slovákovi, ktorý by mi povedal, že sa tu teraz nič nedeje,“ zdôraznila.
Ako hovorí, bola to pre ňu doteraz najsilnejšia skúsenosť so zlom a nenávisťou. „Bol to extrakt zla. Najhoršia esencia „parfému“, ktorým boli pokvapkaní, bolo to strašné,“ opísala pocity z nedávneho zážitku.
„Deti, ja sa vás nebojím,“ vravela Mišúnovi a jeho agresívnym ľudom. Keď polícia nasadila putá dvom antifašistom, chcela sa pridať solidárne medzi nich. Z auta na dianie dohliadal kádehácky primátor Vladimír Butko.
„Pochod skončil tým, že nám strašne nadávali. Zrazu nastúpené televízie to však netočili, len nám povedali: No a je po pochode, unudili ste ich k smrti,“ uzavrela svoj nedávny príbeh.
Foto: infoRoznava.sk
