Zástrčkový zákon

Šľak ma ide trafiť, keď zasadá náš parlament a teraz nemyslím na náš mestský, ale ten slovenský. Ako hovorí klasik (Murphy)? „Keď zasadá parlament, majetky a slobody občanov sú v ohrození!“
Naposledy to náš parlament dokázal 15. februára 2008, keď schválil takzvaný “zástrčkový“ zákon, ktorý má platiť od príznačného dátumu 1.apríla tohto roku, takže je tu ešte šanca, že je to len prvoaprílový žart ministerstva kultúry, alebo ministra kultúry.
A prečo si myslím, že keď zasadá slovenský parlament, končia sa všetky žarty? V piatok 15.02. schválil náš ctený parlament zákon, podľa ktorého musí za STV a SRo platiť každý, kto odoberá elektrinu.
Vôbec pri tom nezáleží na tom, či niekto televíziu pozerá alebo nie, či niekto má signál, alebo nie, dokonca nezáleží ani len na tom, či televízor niekto vlastní alebo nie.
Poplatky bude platiť každá domácnosť, ktorá odoberá elektrinu či zamestnávateľ s viac ako tromi zamestnancami (samozrejme, že čím viac zamestnancov, tým vyššie poplatky). Namiesto dvoch poplatkov sa už bude platiť len jeden vo výške 140 korún. Takže kto doteraz platil iba za STV bude už platiť bez výnimky aj za Slovenský rozhlas.
No a tých 140 Sk musí „solidárne“ platiť tak osamelá matka s minimálnou mzdou, ako aj milionár, a to dokonca dvakrát, lebo zamestnávateľ bude musieť za svojich zamestnancov (aj za tú osamelú matku) platiť ešte raz.
Nikde na svete sa televízia neplatí podľa elektrickej zásuvky, len zo Slovenska je opäť raz kandidát na zápis do Guinnessovej knihy rekordov.
Šľak ma triafa, že sa na Slovensku schválil ďalší zákon obmedzujúci našu ústavou zaručenú slobodu, pretože musím platiť aj keď nemám z čoho, musím platiť aj keď za to nič (minimálne kvalitou adekvátnou k cene) nedostanem, musím platiť, aj keď si nie mojou vinou tú nanútenú „službu“ nemôžem užiť (napríklad moje bydlisko nemá pokrytie signálom) a musím platiť aj keď nič podobného vyslovene nechcem a odmietam.
Navyše už tú platbu od apríla 2008 nebude môcť odmietnuť ani nevlastnením televízora, či rádia, ako to bolo doteraz. Je to podobné, ako keď neviem nijako ovplyvniť či odmietnuť pomerne vysoké platby za odvod dažďovej vody, keď vlastním stavbu v mieste, kde je náhodou za socializmu vybudovaná dažďová kanalizácia.
Bez elektriny už dnes (možno okrem pár bezdomovcov) nedokáže žiť či prežiť asi nikto. Bez verejnoprávnej televízie si však môj život viem bez problémov predstaviť. Dokonca viem, že v USA verejnoprávnu televíziu nemajú a ani nikdy nemali. Že by sme (ani nikto z EU) práve preto nedokázali USA hospodársky a možno ani politicko-spoločensky dostihnúť?
I keď ja osobne nie som zástanca ekonomického dobiehania bohatších krajín za každú cenu, no keď chceme vo všeobecnosti hospodársky a politicky rýchlejšie napredovať, mali by sme asi verejnoprávne médiá už konečne zrušiť úplne.
Verejnoprávne médiá sú podľa mňa dlhodobo (minimálne v našich slovenských pomeroch) brzdou rozvoja demokracie u nás. Po každých voľbách menia svoje vedenie a koncepcie podľa aktuálnej politickej garnitúry, ktorá je akurát pri moci. Komu dnes chýbajú verejnoprávne noviny?
Myslím, že na termíne „verejnoprávne, štátne, či vládne noviny“ sa dnes už každý normálny ?lovek (okrem nášho prezidenta a našej vlády) len pousmeje. Nie je to tak dávno, keď sme si existenciu štátu bez verejnoprávnej, štátnej, či vládnej tlače nevedeli predstaviť…
V dnešnej internetovej dobe a vo veku digitalizácie, keď bude mať každý vlastník televízora či internetu k dispozícii enormné množstvo rôznych kanálov, vrátane monotematických, je otázne, aké žánre vlastne ostanú nepokryté a otázkou je preto aj samotná opodstatnenosť existencie verejnoprávnych médií v ich dnešnom ponímaní.
Preto navrhujem STV a SRo čo najskôr zrušiť (napríklad sprivatizovaním), aj keď si uvedomujem, že vzhľadom na aktuálne politické prostredie je myšlienka úplného zrušenia verejnoprávnych médií dnes ešte určite utópiou a je skoro jedno či vládne súčasná koalícia alebo súčasná opozícia.
Dokonca ani Sulíkova petícia za zrušenie koncesionárskych poplatkov nepočíta so zrušením verejnoprávnych médií, len chce ich financovanie presunúť čisto na štát, aby sa financovali iba zo štátneho rozpočtu, t.j. z našich daní. Musím však uznať, že aj to by bol od dnešného zlého stavu posun k mierne lepšiemu.