Zákon o obecnom zriadení je v platnosti 24 rokov, v Slovenskej národnej rade ho prijali 6. septembra 1990.
Zákon je kostrou územnej samosprávy, sú v ňom ustanovenia o postavení obcí, kompetenciách samosprávy, financovaní, majetku, orgánoch obce, kontrole či spolupráci medzi obcami, agentúru SITA informovala hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Marta Bujňáková.
Na jeho prijatie nadväzovali aj iné nevyhnutné zákony, ako napríklad zákon o majetku obcí či zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí.
„Keď sa pred štvrťstoročím začalo hovoriť o decentralizácii, o delení moci medzi štátom a samosprávou, málokto veril, že sa to podarí a že to vôbec bude fungovať,“ poznamenala. Ako dodala, občania miest a obcí, zvyknutí na národné výbory a pokyny zhora, dostali kompetencie a učili sa na miestnej úrovni riadiť veci verejné.
Decentralizácia bola podľa Bujňákovej jedným z najťažších a najpotrebnejších krokov na ceste k budovaniu modernej európskej spoločnosti na Slovensku, „moc sa vrátila do rúk občanom – obyvateľom miest a obcí, ktorí dostali možnosť aktívne sa podieľať na riadení vecí verejných.“ Aj preto sa do zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení dostali podnety a návrhy z praxe.
Zákon bol od jeho prijatia viackrát novelizovaný, pretože bolo potrebné reagovať na novovzniknuté okolnosti, spoločenský vývoj a nové trendy. V súčasnosti široká participačná legislatíva umožňuje samosprávam formulovať a presadzovať verejné záujmy a dáva občanom možnosť sa priamo zúčastňovať na riadení vecí verejných.
„Na jeseň nás čakajú komunálne voľby. Tie sú najmä na miestnej úrovni mimoriadne dôležité, pretože samosprávna demokracia nie je len o účasti na voľbách, ale predovšetkým o možnosti aktívne sa zapájať do formovania svojej obce či mesta,“ uviedla Bujňáková.
Ako dopĺňa predseda ZMOS Jozef Dvonč, samosprávy prijímajú významné rozhodnutia o veciach verejných, poskytujú širokú škálu služieb, vykonávajú rôzne verejnoprospešné činností, dotvárajú hospodársku politiku v regióne, a na tom všetkom sa môžu aktívne podieľať občania.
„Je na nás všetkých, ako využijeme tento nástroj na zveľadenie svojho mesta, obce, ale i na všestranný rozvoj Slovenskej republiky,“ dodal.
KDH chce dvojkolovú voľbu starostov a primátorov
KDH chce dvojkolovú voľbu starostov obcí a primátorov miest. Navrhuje ju v novele zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktorú predkladajú do legislatívneho procesu poslanci hnutia Pavol Abrhan, Martin Fronc, Monika Gibalová a Marián Radošovský.
Parlament sa bude zaoberať ich návrhom v septembri. Návrh novely zákona má zakotviť druhé kolo voľby starostu a primátora v prípade, ak kandidát na starostu (primátora) v prvom kole volieb nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. V takom prípade sa má podľa návrhu kresťanských demokratov konať do 14 dní druhé kolo volieb.
Do druhého kola postúpia tí dvaja kandidáti na starostu (primátora), ktorí získali najväčší počet platných hlasov v prvom kole volieb. Ak niektorý z kandidátov, ktorý postúpil do druhého kola volieb prestane byť voliteľný za starostu (primátora) alebo ak sa práva kandidovať vzdá, postúpiť do druhého kola volieb má ten kandidát, ktorý v prvom kole získal v ďalšom poradí najväčší počet hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, vykonajú sa nové voľby.
Podľa navrhovanej zmeny v druhom kole volieb je za starostu (primátora) zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa vykonajú nové voľby.
Poslanci KDH tvrdia, že návrhom reagujú na spoločensky prekonané platné ustanovenie pre voľby starostu (primátora).
„Pribúdajúce kompetencie orgánov samosprávy obcí a jej volených predstaviteľov si vyžadujú ustanovenie druhého kola volieb starostu (primátora) v prípade, ak v prvom kole ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Zvolení starostovia (primátori), ktorí sú podľa platného zákona volení jednoduchou väčšinou platných hlasov voličov disponujú slabým mandátom,“ argumentujú kresťanskí demokrati.
Poslanci KDH predpokladajú, že navrhovaná dvojkolová voľba starostu (primátora) v prípade, ak kandidát v prvom kole nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, vzbudí u voličov podstatne väčší záujem o správu vecí verejných, a tak potvrdí legitimitu úspešného kandidáta ako autority samosprávy so silným mandátom.
Účinnosť zákona navrhujú od 1. januára 2015, teda ž po jesenných komunálnych voľbách.
V roku 2010 skončili na prvých dvoch miestach vo voľbách primátora Rožňavy Vladislav Laciak (1859 hlasov) a Ivan Kuhn (1051 hlasov). O dva roky neskôr v doplňujúcich voľbách prvé dve pozície patrili súčasnému primátorovi Pavlovi Burdigovi (1398 hlasov) a Karolovi Kováčovi (664 hlasov).
Prezident Kiska mobilizuje ľudí do komunálnej politiky
Prezident mobilizuje Slovensko. Vyzýva ľudí, aby sami našli vhodných kandidátov, ktorí by po úspechu v komunálnych voľbách boli pre mestá a obce prínosom.
„Práve v tomto čase sa do veľkej miery už rozhoduje, ako budú spravované naše mestá a naše obce. Ja viem, komunálne voľby budú až v novembri – to vyzerá ešte ďaleko. Ale na podanie kandidatúry do miestnych a mestských zastupiteľstiev, na primátorov miest a starostov obcí už nie je veľa času,“ vyzýva prezident republiky na sociálnej sieti:
„Chcem vás požiadať, aby ste na to mysleli. Aby ste rozmýšľali o tom, ako je vyzerá vaša obec alebo vaše mesto. Či je spravované dobre, alebo máte výhrady – viete, čo sa dalo robiť lepšie – a viete, ako by sa to dalo robiť lepšie.“
Ilustračné foto: infoRoznava.sk
