Časopis Týždeň si kupujem len sporadicky, takže som ani nečítala kritiku Vladimíra Palka na Otca kardinála Korca a arcibiskupa Sokola. Rovnako nie som ani voličom KDH, lebo pojem kresťanský mi nijako nesedí v spojení s politikou.
Musím však reagovať na slová samotného Otca kardinála zo str. 58 posledného vydania, kde s nesmiernym počudovaním čítam, že Vladimír Mečiar je zakladateľ Slovenskej republiky a najmä, že „tento muž presadzoval zvrchovanosť Slovenska“.
S dovolením, ctený Otec kardinál, tak toto hádam nie! Vladimír Mečiar v začiatkoch svojej kariéry predsa vôbec nepresadzoval samostatnú Slovenskú republiku.
Už okrídlená je jeho pamätná veta, ktorú vyslovil vo verejnoprávnej televízii po návrate zo svojej prvej oficiálnej zahraničnej návštevy v Kyjeve (kde inde?!), keď na otázku novinára, či je za samostatné Slovensko odpovedal: „My sme za federatívne usporiadanie štátu“ ; a toto bolo vyslovené tesne – tesnúčko pred rozpadom Československa.
Predsa všetci veľmi dobre vieme, že hlavnú zásluhu na vzniku samostatného Slovenska má paradoxne vtedajší český premiér Václav Klaus, ktorý (a to bolo evidentné), založením chladný a vypočítavý špičkový inteligent, nemal, ľudovo povedané „nervy“ na, v jeho očiach neskonale nižšie stojaceho Vladimíra Mečiara, s ktorým sa muž jeho úrovne nemá o čom rozprávať a snaží sa ho čím skôr zbaviť. Vladimír Mečiar musel byť vtedy veľmi prekvapený, že to s Klausom šlo tak hladko (veď dodnes má v tvári ten výraz prekvapenia), a v tom úžasnom stave prekvapenia mu ani nenapadlo, že by sa v takomto prípade patrilo vyhlásiť referendum.
Keby to bol urobil, a referendum by dopadlo v prospech samostatnej Slovenskej republiky, tak by mu právom patril titul zakladateľa štátu. Ale dnes? Veď rozbitie štátu bez referenda sa, ak sa nemýlim, dodnes v trestnom práve kvalifikuje termínom vlastizrada.
V niektorých štátoch, bývalé Československo nevynímajúc, bol za to ešte donedávna povraz.
Edita Kušnierová
