Nehnevajte sa, ale zdá sa mi to choré a duchovne vypitvané harašenie. Vojsť v predvečer pamiatky zosnulých do mesta autom a absolvovať davovú tortúru v ľubovoľnom obchode v Rožňave, môže spustiť u slabších pováh akútnu psychotickú epizódu.
Rozvášnení ľudia v obrovských haldách nakupujú vence, kahance a iný dekoratívny materiál už nielen v obchodoch ale rovno z chodníkov, ktoré sa zmenili na provizórne blšáky s dušičkovým tovarom. Chvíľami sa mi zdalo, že niektoré rodiny majú tisíce mŕtvych príbuzných.
Kam to všetko vláčia? Prečo si nestačí uctiť pamiatku trochu skromnejším a tým aj duchovnejším spôsobom?
Je to podľa môjho názoru neklamným dôkazom toho, že celý náš vnútorný svet zmateriálnieva už aj pri tomto sviatku a to do tej miery, ako Vianoce, ktoré sa stali pre mnohých iba šaškárňou spojenou s rabovaním obchodov, obžerstvom, pracovným voľnom a novoročnou opicou.
Jaroslav Verlík
