Nemecký spisovateľ Willi Heinrich (09.08.1920 – 12. 07.2005 ) je dodnes autorom čitateľsky úspešných románov s tematikou 2. svetovej vojny. Spomeňme z nich napríklad Trpezlivé mäso (Das geduldige fleisch, 1952) a Stroskotanci (Die gescheiterten, 1959). V roku 1956 mu vyšiel román Zlatý stôl (Der goldene Tisch).
Názov zvolil podľa rovnomenného vrchu (1322 m.n.m.) vo Volovských vrchoch. Neskôr ho prepracoval a vydal pod titulom V hrdom zármutku (In stolzer Trauer). Pre nás je zaujímavý tým, že dej je situovaný do okolia Dobšinej. Spisovateľovi, ktorý tu slúžil ako príslušník Wehrmachtu, je toto prostredie dôverne známe.
Dej je nahustený do troch dní pred Vianocami 1944. Odohráva sa na pozadí drsne krásnej prírody Volovských vrchov. Nemalá časť je venovaná naturalistickému popisu bojov o Dargovské sedlo.
Ouvertúru tvorí únos veliteľa divízie generála Marxa, ktorý je práve na ceste do Dobšinej, kde sídli armádny zbor a vojenská tajná polícia. Únos uskutočnili partizáni. Jeho záchranou je poverený veliteľ práporu kapitán Schmitt. Množstvo dramatických udalostí sa odohráva v Starej Vode (v románe je používaný maďarský názov Oviz – Óvíz) pri Švedlári, kde je jedno z partizánskych centier.
V románe defiluje množstvo postáv. Už spomínaný kapitán Schmitt so zmyslom pre česť a povinnosť, hoci je v kútiku duše presvedčený o konečnej porážke Nemecka, ďalej nerozhodný karierista major Giesinger, alibistický generál Stiller, ženúci zvyšok svojej divízie do nezmyselného posledného boja, Nemec podľa národnosti (der Volksdeutsche) feldwebel Kolodzi, váhajúci medzi povinnosťou vojaka a rodinou, z ktorého sa nakoniec stane dezertér, či nacizmu verný Herbig, ktorý aby zachránil priateľa zastrelí vojenského policajta.
Partizáni sú charakterizovaní väčšinou negatívne, či už je to dôstojník NKVD Nikolaš, poverený založením ilegálnej organizácie v Dobšinej, jeho milenka Margita, ktorá napokon z pomsty partizánov zradí, alebo jej brat čechofil Andrej Žarnov.
Dej symbolicky vrcholí na kóte Zlatý stôl, kde sa nachádza partizánska chata, kam bol generál Marx odvlečený, ale pri pokuse o útek zastrelený. Sem sa vyberie skupinka nemeckých vojakov s kapitánom Schmittom, aby sa ho pokúsila zachrániť. Padnú však do pripravenej pasce a nájdu tu hrôzostrašnú smrť, ktorú im pripravil sadistický veliteľ partizánskej skupiny Matuška z Medzeva. Zachránia sa len traja, keď ich únik kryje streľbou do posledného náboja sebaobetavý kapitán Schmitt.
Dodajme ešte, knihu dopĺňa orientačná mapka teritória, kde sa udalosti odohrávajú. Slovenský preklad tohto napínavého i keď rozporuplného románu žiaľ neexistuje.
Prinášame krátky úryvok z románu V hrdom zármutku. (Ide o rozhovor majora Giesingera s kapitánom Schmittom v Starej Vode po prehratej bitke o Dargovské sedlo).
Giesinger: „Front sa zrútil. V priebehu dňa prídu sem pravdepodobne Rusi. Divízia bola prevalcovaná, ja ako jediný som unikol. Vašich mužov v Smolíku som práve poslal do Dobšinej. Tam má prebiehať nová bojová línia.“
Schmitt zbledol. „Potom je celá divízia…“
„Fuč!“ povedal Giesinger. „Mne bolo od začiatku jasné, že toto postavenie pred Košicami je neudržateľné. A u armády sa o tom tiež vedelo.“
„Potom bola divízia poštvaná pre celkom nezmyselnú vec?“ povedal Schmitt s červenou tvárou.
Giesinger mykol plecami. „Nie je prvá…“
„Prirodzene nie!“ povedal Schmitt hlasno. „A zajtra, alebo pozajtra opäť vydá armáda nový denný rozkaz a bude spomínať padlých kamarátov. Ako vždy v hrdom zármutku! A rodinní príslušníci vo vlasti budú rovnakými, prázdnymi frázami opíjaní.“
Text a preklad: Mgr. Miroslav Reťkovský
Foto: Archív autora
