Mumifikované telo Žofie Serédyovej po dlhom čase strávenom vo výskumných laboratóriách Slovenskej akadémie vied a Katedry antropológie PF UK v Bratislave previezli v stredu 11. mája do kaštieľa v Betliari.
“Prevoz pozostatku sa uskutoční v klimatizovanom vozidle pri dodržaní všetkých postupov, nutných pre bezpečnú prepravu vzácnych múzejných exponátov takéhoto druhu,“ uviedla ešte pred prevozom Judita Krajčiová z Múzea Betliar.
Vďaka mikrobiologickému a antropologickému výskumu tak konečne dostanú odpovede na všetky otázky a dohady týkajúce sa Žofiinej totožnosti, veku, roku a príčiny úmrtia. Známe budú aj detaily spôsobu mumifikovania tela v minulosti a jeho zachovania v budúcnosti, či DNA. Výsledkom bádania antropológov je aj rekonštrukcia tváre.
Výskum tela a reštaurovanie sarkofágu Žofie Serédyovej je súčasťou prípravy novej expozície hradu Krásna Hôrka a reprezentatívnej výstavy Žofia – Pani Krásnej Hôrky. Výsledky výskumu budú prezentované na tlačovej konferencii, ktorá sa bude konať pred slávnostným otvorením výstavy 9. júna t. r..
Od jesene minulého roka bolo telo Žofie Serédyovej predmetom skúmania vo výskumných laboratóriách Slovenskej akadémie vied a Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
„Je to v podstate prvá príležitosť, kedy barónka Žofia Serédyová prišla do Betliara, pretože podľa archívneho historického výskumu sa ukázalo, že v Betliari nikdy predtým nebola, bola len na Krásnej Hôrke,“ uviedol pre TASR riaditeľ SNM – Múzea v Betliari Július Barczi.
Výskum bol podľa jeho slov potrebný z viacerých dôvodov, keďže na sarkofágu sa vyskytli plesne a bolo potrebné ho reštaurovať.
„Pri tej príležitosti sme pristúpili aj k výskumu samotného tela. Okrem toho v šesťdesiatych rokoch profesor Jozef Novák spochybnil identitu Žofie Serédyovej, začal hovoriť o tom, že by to mohla byť aj nejaká iná osoba, ktorá sa vydala do rodu Andrássyovcov. Uvažoval o Terézii Doryovej, čiže aj toto je jeden z dôvodov, prečo sme sa do tohto výskumu pustili,“ priblížil Barczi.
V súčasnosti sú podľa jeho slov známe výsledky mikrobiologického výskumu. Známe je, kedy táto osoba zomrela a koľko mala rokov.
„Prezradiť vieme to, čo vieme. Konečná správa, výstupy od antropológov ešte nie sú v našich rukách. Pripravuje sa skica jej tváre, teda 2D model, ale pripravuje sa i 3D model jej tváre, čiže budeme mať Žofiu aj v trojrozmernej podobe,“ povedal Barczi.
„Podľa toho, čo nám hovoria antropológovia, tá tvár, ktorá sa kreslí, veľmi nezodpovedá tým portrétom, ktoré sa v našich zbierkach nachádzajú,“ prezradil riaditeľ múzea.
To, či ide skutočne o grófku Žofiu Serédyovú, bude podľa kurátorky múzea Timey Máteovej isté na sto percent.
„Podarilo sa získať vzorku DNA vo veľmi vysokej kvalite. Ak sa ešte podarí získať vzorku na komparáciu, čo je dosť možné, že sa nám podarí, tak budeme vedieť na sto percent výsledky,“ prezradila Máteová a dodala, že telo po prevoze hneď skontrolovali. „Je v poriadku, je mimoriadne odolné, pevné, čo nám potvrdili aj antropológovia,“ uviedla.
V týchto dňoch antropológovia pracujú podľa Barcziho na odpovediach na otázky, ako sú farba pleti, vlasov, či ochorení. Výskum tela a reštaurovanie sarkofágu Žofie Serédyovej sú súčasťou prípravy novej expozície hradu Krásna Hôrka a reprezentatívnej výstavy Žofia – Pani Krásnej Hôrky, ktorá bude inštalovaná v kaštieli Betliar.
Zdroj: iR, TASR
