V nedeľu ráno bola vypustená z letiska v Spišskej Novej Vsi stratosférická sonda. Otestovala účinnosť biosenzorov, vyvinutých vedcami z Mendelovej univerzity v Brne.
Ako nás informovala Denisa Ranochová, takmer 40 km nad zemou, v podmienkach blízkych kozmu, biosenzory v osem minútových intervaloch snímali vplyv kozmického žiarenia na DNA.
Sonda, vyvinutá vedcami z brnenskej univerzity, niesla na svojom obale do stratosféry tiež kyvety, obsahujúce živé kultúry baktérií.
Baktérie sú schopné prežiť i vo veľmi extrémnych podmienkach.
„Do experimentu sme vybrali kolónie baktérií, ktoré se vyskytujú na ľudskom tele, alebo s ktorými se bežne stretávame. Pri dnešnom lete do stratosféry dosahovala teplota mínus 63 stupňov Celsia a tlak 14 hPa, blížiaci sa vákuu. V nasledujúcich týždňoch budeme skúmať, do akej miery prežili alebo ako boli poškodené,“ uviedol profesor René Kizek, vedúci vedeckého týmu.
Výsledky experimentov boli po prvýkrát prenášané on-line. Podľa Kizeka let splnil očakávania, vyvinuté biosenzory sú schopné prevádzať meranie i v tak extrémnom prostredí, ako je vesmír.
Príprava projektu trvala viac ako deväť mesiacov.
„Biosenzory chceme ďalej testovať v ďalších rokoch. Pokiaľ testy potvrdia dnešné výsledky, chceme túto technológiu ponúknuť k ďalšiemu využitiu nielen pri výskume vesmíru, ale i na Zemi. Biosenzory by mohly mať značný prínos napríklad pri zisťovaní dopadu žiarenia v kozmickom výskume na posádky lietadiel, v radiologických oddeleniach, v atómových elektrárňach a inde,“ hovorí René Kizek.
Let stratosférickej sondy, vážiacej 4,2 kilogramy, trval 2:50 hodín. Dosiahla výšku takmer 35 km a dopadla pri obci Giraltovce, vzdušnou čiarou od miesta štartu 100 km. Do stratosféry ju vyniesol balón, vyrobený zo špeciálneho latexu.
„Ten musí vydržať náročné podmienky stratosféry. Pri štarte má priemer dva metre, v stratosfére sa však jeho priemer zväčší až na dvanásť metrov,“ vysvetlil Libor Lenža, riaditeľ Hvezdárne Valašské Meziříčí, ktorý sa na projekte podieľal.
Technickú časť letu zabezpečovala SOSA – Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity. Tá v rámci stratosférických letov testuje unikátnu technológiu Julo-X, ktorú chce použiť pri prvom lete slovenskej družice do vesmíru, plánovanom v roku 2016.
Foto & Video: Mendelova univerzita Brno
