Vianoce v Dobšinej sa tradične začínali vlastne už od Ondreja. Predvečer sa mládež zabávala liatím olova. Do hrnčeka či do lavóra sa na železnej lyžici roztopené olovo lialo cez kľúč do vody, v ktorej sa z neho vytvárali rôzne vzory. Z tých mládež vyčítala rôzne vzory a so smiechom usudzovala nastávajúceho partnera. Dajme tomu, že niektorý tvar mal podobu metly či stola, nastávajúcim mal byť kominár, alebo stolár.
13. decembra prišla Lucia. V podvečer hlava rodiny delila kúsok cesnaku na chlebíku a pila sa pálenka, tzv. bungarka. Vraj preto, aby ich pri práci v poli v budúcom roku neštípali komáre, po dobšinsky bungare. Potom gazda potieral cesnakom zárubne dvier, a to aj na maštali, aby strigy nemali moc nad zvieratami a neovplyvňovali ich dojivosť.
Od 1. decembra začal advent. V tých dobách sa chodilo na šiestu hodinu rannú do kostola na roráty. 24. decembra, v deň, ktorý nazývame vigília (vilia), sa už od rána sledovalo kto kýchol. Bolo to dôležité znamenie, lebo veštilo prežitie ďalšieho roku. Gazdovia ktorí chovali ovce, si potrpeli na to, aby neprišla v ten deň do domu žena. Keď sa to stalo gazda si zanadával, že vraj na svet ovciam prídu samí barani.
Predvečer chodil miestny pastier aj s manželkou a deťmi trúbiť a gazdovia vychádzali pred dom s výslužkou, ktorá obsahovala koláč, makový závin, pálenku, klobásu i peniaze. Proste všetko čo kto mohol dať. V ten deň sa ozdobovala aj jedlička, na ktorej nesmeli chýbať jablká, do pozlátka zabalené vlašské orechy a medovníčky.
Tak nasledovala spoločná večera, kde nesmel chýbať nik z domácich. Položením prázdneho taniera na stôl sa pamätalo aj na nebohých členov rodiny, ako aj na tých čo si nik na nich nespomenie. Na ďalší osobitý tanier sa po kúsku z lokší nadelilo pre každé zviera v dome. Otec mal za úlohu rozkrojiť jablko naprieč. Keď sa ale jadierka rozkrojili vznikla obava, že sa niekto z rodiny vytratí.
Pri prípitku sa vinšovalo „radšej o jedného viac ako menej“. Potom nasledovala večera. Pozostávala z kapustovej hríbovej polievky, makových lokší a kysnutých koláčov. Na kraj sa pod obrúsok dal malý bochníček z chleba, aby nechýbal po celý rok. Taktiež nechýbal ani zasiaty, vzídený ovos. To všetko zostalo na stole až do Troch kráľov.
Potom sa išlo na polnočnú omšu do kostola. Po návrate sa tradične jedávala údená klobása. Na Silvestra sa spoločná večera opakovala a v novom roku nasledovala koleda a pokračovala až do Troch kráľov. Kňazi v minulosti chodili v adventnom čase posväcovať aj stromček. Nevydaté dievčence v tom dome sa potom snažili po príchode kňaza stiahnuť obrus zo stola. Ktorej sa to podarilo tak, že kňaz nič nespozoroval a neobzrel sa, mala nádej, že sa do roka vydá.
Pavol Burger
Ilustračné foto: InfoDobsina.sk
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
