Tento víkend som okrem sledovania medzištátneho futbalového zápasu Anglicko – Slovensko trávil svoj voľný čas ešte jednou činnosťou, ktorá mi tiež veľa potešenia nepriniesla.
Vypĺňal som daňové priznanie pre daň z príjmu fyzických osôb. A po jeho vyplnení som dal cez internet príkaz do banky na zaplatenie dane na účet Daňového riaditeľstva. A pri tejto príležitosti som si opäť spomenul na Rožňavu.
Totiž, tie moje (a aj vaše) dane sa na účte v Štátnej pokladnici dlho neohrejú. Daň z príjmu fyzických osôb je totiž príjmom samosprávy. 70,9% ide pre obecnú samosprávu, 27% pre samosprávne kraje. Pričom rozhodujúci je trvalý pobyt daňovníka. Čo v mojom prípade je ešte stále Rožňava.
Pred necelým mesiacom denník Gemerský Korzár uverejnil informáciu, ako si „otcovia“ nášho mesta nadeľovali odmeny (aj z našich daní). „Primátorovi Rožňavy navrhla mestská rada vyplatiť odmenu za druhý polrok minulého roka vo výške 50 percent vyplateného platu za to obdobie.“
Podľa denníka, na to, aby mu odmenu poslanci schválili, mal primátor splniť isté kritériá. „Výborne!“, pomyslel som si v tej chvíli, „konečne sa do udeľovanie odmien vnesie kus objektivity a transparentnosti“. Ale po prečítaní ďalších riadkov ma počiatočné nadšenie rýchlo prešlo.
Totiž, až do prečítania si kritérií na vyplácanie odmien pre primátora som si myslel, že odmeny sa vyplácajú za to, že niekto urobí niečo nadštandardné. Niečo, čo je nad rámec jeho bežných povinností. Niečo, čo nie je zahrnuté v jeho (nie malom) mesačnom plate, ktorý dostáva. Pozrime sa teda na tie spomínané „kritériá“.
„Štyridsať percent z odmeny (primátora) je za splnenie rozpočtu ku koncu minulého roka v príjmovej časti nad 100 percent a vo výdavkovej časti do 100 percent.“
Neviem ako vy, ale ja splnenie rozpočtu považujem za základnú povinnosť, nie za niečo nadštandardné pri výkone funkcie primátora. Nadštandardné by bolo, ak by primátor dosiahol určité úspory vo výdavkoch mesta oproti predchádzajúcemu obdobiu, bez zníženia kvality poskytovaných služieb.
Napríklad niečo podobné, ako sa podarilo mestu Šaľa, keď elektronickou dražbou dosiahli zníženie nákladov na zber, odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu.
V minulosti malo mesto Šaľa zmluvu na poskytovanie týchto služieb na takmer 26 mil. Sk ročne. Od tohto roku bude mať mesto zmluvu na 17,1 mil. Sk za rok. Pritom výkon prác sa nezmenší, ale naopak. Dodávateľ bude zabezpečovať aj separáciu papiera na sídliskách (čo doteraz nebolo) a zber odpadu sa bude robiť 3 krát do týždňa (doteraz 2 krát). A pritom mesto ušetrí takmer 9 mil. Sk ročne.
Nuž a paradoxne, napriek tomu primátor Šale nedostal za celý rok 2008 (nielen za druhý polrok) žiadnu odmenu, aj keď by si ju podľa mňa určite zaslúžil.
Ale dávať odmenu za to, že príjmy boli splnené na 100,2% a výdavky na 97,4%? O čom hovoria tieto čísla? Prečo boli výdavky mesta nižšie než plánovaný rozpočet? Ušetril primátor na prebujnenej administratíve mestského úradu? Alebo dal zrekonštruovať o 1 km chodníkov menej než bolo plánované? Priznám sa, neviem. Ale jedno viem úplne iste. Že podľa týchto kritérií by som nikomu nevyplatil ani 1 cent odmeny.
„Dvadsať percent z odmeny má byť za zabezpečenie úhrady všetkých záväzkov v lehote splatnosti.“
Tak toto je už snáď zlý vtip. Ako môže niekto za niečo mimoriadne považovať uhrádzanie záväzkov v lehote splatnosti? To je snáď psia povinnosť každého (a nielen primátora, či mestského úradu). Alebo vari vy, milí spoluobčania Rožňavčania, máte pocit, že keď načas uhradíte faktúru za elektrinu, plyn, telefón, či dokonca daň z nehnuteľnosti (ktorá je tiež príjmom mesta) tak podávate nejaké nadštandardné výkony?
Mimochodom, všetky záväzky mesta boli v druhom polroku 2008 uhradené v lehote splatnosti, čo slúži primátorovi ku cti, a znamená to, že si svoj pravidelný mesačný plat 2 290 eur (69-tisíc Sk) zaslúži, ale z môjho pohľadu to rozhodne nie je dôvod na vyplatenie nejakej odmeny.
Iba ak by sa pán primátor a poslanci mestského zastupiteľstva poskladali a na oplátku vyplatili odmeny všetkým občanom, ktorí si svoje záväzky voči mestu tiež splnili v lehote splatnosti.
„Ďalších dvadsať percent z odmeny je za povinnosť spracovať a odovzdať nové projekty pre získanie finančných zdrojov zo štrukturálnych a iných fondov. Mali byť minimálne tri. Primátor zabezpečil deväť.“
Gratulujem. A koľko bolo úspešných? Koľko peňazí z eurofondov pribudlo za toto obdobie do mestského rozpočtu? Alebo to nie je podstatné? Pracujem od roku 1998 v oblasti projektov financovaných z fondov Európskej únie – najprv ako projektový manažér, neskôr ako konzultant.
Vždy, keď som pre niekoho vypracovával žiadosť o grant, moja odmena sa skladala z dvoch častí. Jedna časť bola za vypracovanie žiadosti (to je ekvivalent pravidelného mesačného platu primátora), druhá časť bola vyplatená iba v prípade, ak žiadosť bola úspešná (to by mal byť ekvivalent odmeny pre primátora). V Rožňave sa však evidentne kladie dôraz na kvantitu, nie na kvalitu.
„Zvyšných 20 percent odmeny mal (primátor) dostať za začatie výstavby multifunkčnej športovej haly a kruhového objazdu (pri sporiteľni a hoteli Kras) do konca minulého roka. Podľa vyhodnotenia splnenia kritérií splnil aj to.“
No, toto kritérium ma vôbec neprekvapuje. U nás v Rožňave je akási tradícia, udeľovať si odmeny pri príležitosti začatia výstavby, nie pri príležitosti ukončenia výstavby. Aj preto máme na území mesta niekoľko stavieb storočia (stačí si spomenúť na to, ako dlho sa stavala rožňavská nemocnica, dom kultúry, kúpalisko a ako vyzerá krytá plaváreň).
A v duchu týchto tradícií pred rokom primátorovi vyplatili odmenu za to, že získal peniaze na výstavbu priemyselného parku. Mimochodom, už je ten priemyselný park postavený? A má mesto prísľub od nejakých investorov (okrem jedného nášho rodáka), že v tom priemyselnom parku postavia nejakú prevádzku? Alebo po rokoch síce budeme mať v Rožňave priemyselný park, ale ten bude zívať prázdnotou?
Pozerám sa na vytlačený príkaz na úhradu dane a rozmýšľam, či si Rožňava tie peniaze zaslúži. Teda, Rožňava by si ich určite zaslúžila. U ľudí, čo ju vedú a sú platení z našich daní o tom vôbec presvedčený nie som.
Ivan KUHN
