V noci zo soboty na nedeľu 26. októbra sa končí letný čas (SELČ). O tretej hodine letného času sa posunú hodiny na druhú hodinu stredoeurópskeho času (SEČ).
To prakticky znamená, že si môžeme o hodinu dlhšie pospať. Hoci je náš organizmus dostatočne prispôsobivý, letný čas nie je podľa lekárov pre naše telá i mysle prirodzený, pretože je o hodinu posunutý. Až návratom k zimnému času vraciame do našich prirodzených rytmov a bioenergetické procesy v organizme môžu prebiehať skutočne nerušene.
Z histórie
Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784. Franklin však nechcel zaviesť zmenu času ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času učinil londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (mrhanie denným svetlom).
Pre a proti
Letný čas má mnohé klady aj zápory. Najväčším argumentom pre bolo väčšie využitie slnečného svetla a menšia spotreba energie. Momentálne má však letný čas veľa odporcov, pretože šetrenie energie je už zanedbateľné. Prieskumy Pražskej energetiky hovoria, že letný čas ušetrí iba 0,5% spotreby energie a vedie k zvýšenej spotrebe benzínu. Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody ale aj zdravotné problémy niektorých ľudí.
Na obrázku je mapa používania letného času, červenou sú štáty kde nebol nikdy zavedený, oranžovou sú tie, kde zavedený bol ale už sa nepoužíva a modrou sú tie kde sa používa dodnes.
██ Oblasti používajúce letný čas
██ Oblasti, ktoré už nepoužívajú letný čas
██ Oblasti, ktoré nikdy nepoužívali letný čas
Foto: Sme.sk, wikipédia
