Za normálnych okolností by pondelňajšia bufonáda na rokovaní mestského zastupiteľstva v Rožňave mohla vyzerať úplne inak.
Neúmyselné administratívne omyly bývajú totiž niekedy z radu hlúpych ale ľudsky/politicky tolerovateľných. Hranica prijateľnosti sa pritom láme na okolnostiach, ktoré nevedomé prešľapy sprevádzajú a na dôsledkoch, ktoré politik z domrvenej situácie (ne)vyvodí.
Predstavme si takýto scenár: verejné obstarávanie by bolo nielen formálne ale aj eticky v poriadku. Nevisel by nad ním ani len tieň podozrenia, morálne by sa nad ním nikto nepohoršoval. Došlo by však k neúmyselnej úradníckej chybe. Primátor by sa postavil pred ľudí a prešľap by obratom férovo priznal. Vyvodil by jasné personálne dôsledky na úrade, ktorý k chybe prispel a sám by ponúkol primeranú účasť na škode, ktorá bola aj s jeho pričinením spôsobená.
Čo by v takomto prípade primátor určite právom stratil, je dojem kompetentnosti. Ostalo by mu ale čosi oveľa dôležitejšie: dôveryhodnosť a viera ostatných v jeho dobrý úmysel. Preto by v takejto situácii sotva niekto žiadal, aby takýto primátor zbalil ,švestky‘ a zavesil svoj ‚talár‘ na klinec.
Prosto, volíme si len ľudí a tí robia aj chyby. Čo sa (najmä) ráta, sú ich vedomé úmysly pretavené do konkrétnych skutkov. Ak tie dlhodobo vzbudzujú oprávnenú dôveru, je v našom nedokonalom svete možné ľudsky/politicky tolerovať aj niektoré nevedomé no spätne férovo reflektované omyly (či je výška potencionálnej pokuty a s ňou riziko nútenej správy mesta takýmto prípadom, nechajme teraz na chvíľu bokom).
A teraz priveďme Alicu z krajiny zázrakov spät: v Rožňave máme totiž všetko iné len nie normálne okolnosti.
Do spackaného verejného obstarávania, ktoré malo byť v záujme peňaženiek občanov mesta súťažou, sa prihlásil jeden záujemca. Technicky vzaté to teda nebola žiadna súťaž ale – cez optiku verejného záujmu – diktát ceny víťaza. Na škodu nás všetkých.
Ako inak, ani tomuto obstarávaniu sa nevyhla chorá no v Rožňave samozrejmá prax, a síce že niektorí poslanci veselo obstarávajú, dozorujú a inak podnikajú (aj) na účet mesta. Mne osobne je pritom úplne jedno, že to nedokonalý zákon nezakazuje – etický konflikt verejného a súkromného zájmu tu vidím. A s ním aj – v meste politických ľalií samozrejme len hyperteoretické – pokušenie využiť verejnú funkciu, kontakty, informácie (…) vo svoj vlastný prospech.
Normálne nebolo ani konanie primátora Laciaka. Zadržiavať pred poslancami a verejnosťou informáciu o chybe a možnej drakonickej pokute do poslednej chvíle je škandál ako z učebnice. O to viac, keď hrozba rožňavského Grécka mala šancu zmeniť roztopašné šantenie niektorých pri tvorbe rozpočtu či predaji podielu mesta v Tekore. Čo mal byť cieľ? Zapchať ústa hudobným kritikom a pretlačiť si hladko svoje?
Neúmyselná administratívna chyba – inak podarený eufemizmus pre porušenie zákona – tak len pekne opäť raz odfúkla figový list zákonného formálna, v ktorom sa tu všetci dusíme. Pomyselný duch zákona je v Rožňave fakt iba duch – ako etický imperatív zaručujúci predvídateľosť a dôveru občanov u nás v skutočnosti neexistuje.
Okolnosti zbabraného družobného obstarávania navyše naznačujú, že (nielen) primátor Laciak tohoto ducha dôvery svojím konaním bohvieako nevzýva. A to je vlastne aj podstata veci.
Nie iba jedna izolovaná úradnícka chyba ale dlhodobý a skúsenosťmi podopretý nedostatok elementárnej viery v dobrý, krištáľovo čistý úmysel vedenia mesta a transparentné metódy jeho práce sú pre mňa hlavným dôvodom a vysvetlením, prečo sa teraz hádže kameňom a žiada odstúpenie.
Takáto situácia je však pre každého senzitívneho človeka politickou jednosmerkou. V nej mu svietia tri červené a šoféri za ním trúbia ako o život.
Odstúpiť (nabok) sa jednoducho patrí.
Pavol Lacko
Ilustračné foto: Stock.xchng
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
