V nedeľu si Rožňavčania pripomenuli 70. výročie odvlečenia Židov z Rožňavy. Podujatie zorganizovala na mieste, kde stála kedysi synagóga, Apoštolská cirkev v spolupráci so samosprávou mesta.
Podujatie moderovali Andrej Vaško a János Vasík.
So svojimi prejavmi sa prítomným prihovorili Pavol Sitár, predseda Židovskej náboženskej obce Košice, primátor mesta Pavol Burdiga (Most) a Matúš Bischof (OKS), podpredseda komisie vzdelávania, kultúry, mládeže a športu.
Prítomná bola aj Éva Czimbalmosné Molnár, generálna konzulka Maďarska v Košiciach.
Boli prečítané mená prvých tridsiatich spoluobčanov z celkového počtu 303 odvlečených. Zaznela modlitba v hebrejčine s prekladom do slovenčiny a na záver prítomní položili na pamätník synagógy – veľký kameň s vyrytým nápisom chai – sme živí, na znak úcty a piety drobné kamienky.
Burdiga: To, čo sa stalo, nás mrzí, nikdy nezabudneme
„História nášho mesta, Rožňavy, je bohatá na mnoho slávnych i významných udalostí, ale aj mnoho nehôd, tragédií. Mesto postihli požiare, choroby a živelné pohromy, naši predkovia v tomto meste boli svedkami ba dokonca často i priamymi účastníkmi dôležitých historických momentov,“ uviedol primátor v úvode.
Pripomenul, že sa stretnutie koná na mieste bývalej židovskej synagógy. „Sme tu, aby sme si pripomenuli 70. výročie tragédie odvlečenia našich spoluobčanov do koncentračného tábora v Osvienčime počas druhej svetovej vojny.“
„Mne ako primátorovi mesta pri tejto príležitosti prináleží vyjadriť svoju hlbokú sústrasť nad stratami životov tých, ktorých osudy mohli a mali premieňať tvár mesta. Rožňava tým prišla o ich príbehy, o šťastie svojich obyvateľov, šťastie matiek, otcov, bratov a sestier, ktoré nemohlo byť zažité, prišla o významnú časť svojich dejín,“ zdôraznil primátor.
Ako dodal, zostalo iba prázdne miesto, nepopísaný list, na ktorom zostala ležať škvrna nezmazateľnej hanby. „S týmto vedomím preto vyjadrujem v mene svojom i v mene všetkých Rožňavčanov, ktorých ako primátor zastupujem, hlbokú a úprimnú ľútosť nad tým, že aj naše mesto spolupísalo históriu neospravedlniteľného hanebného skutku zákernej vraždy stoviek svojich občanov.“
Uviedol tiež, že z toho preňho plynie poznanie, že jeho najdôležitejšou úlohou je dbať o blaho a šťastie všetkých obyvateľov Rožňavy bez rozdielu národnosti a vierovyznania.
„Tu už niet miesta pre fašizmus a nacizmus, antisemitizmus, xenofóbiu, šovinizmus, extrémny nacionalizmus a preto budem zo svojej pozície primátora mesta brániť pred šírením zla vo všetkých jeho podobách, lebo, poučený minulosťou, viem, že naše mesto musí zostať pestrým a pokojným priestorom na život, kde odlišnosť nebude motívom nenávisti a vyčleňovania,“ pokračoval.
Povedal, že si uvedomuje, že demokracia a demokratické politické zriadenie, v ktorom dnes žijeme, nie sú samozrejmosťou. Našim nesplatiteľným dlhom zostane podľa neho nezabudnúť na životy tých, ktorí boli brutálnym násilím vytrhnutí zo života mesta.
„Rožňave dodnes zostali stopy tohto násilia, fyzické – priamo na jej tvári, ale i stopy v jej svedomí. Na tomto mieste chýba synagóga, zmizol aj cintorín na neďalekej Štítnickej ulici, niet viac rodinných príslušníkov, priateľov a známych,“ uviedol v závere svojho vystúpenia primátor Rožňavy.
„Postojme dnes tu, aby sme spoločne povedali, že nás to všetko, čo sa stalo, veľmi mrzí a aby sme povedali sebe i všetkým okolo, že nikdy nezabudneme.“
Bischof: Pohrobkov nacizmu a fašizmu spoznávame aj na lokálnej úrovni
V závere spomienkového stretnutia vystúpil poslanec Matúš Bischof (OKS).
„Stretli sme sa, aby hrôzy minulosti neboli zabudnuté, aby sme povedali, že osudy našich spoluobčanov nám nie sú ľahostajné,“ povedal v úvode svojho príhovoru.
Pripomínaním faktov minulosti si podľa neho udržiavame našu spoločnú historickú pamäť vo vitálnej forme. „Keď ju budeme pestovať poctivo, prinesie spoločnosti svoje prepotrebné ovocie. Ak budeme v prístupe k našej minulosti nepoctiví, vytvoríme tak temné historické nevedomie, ktoré nás odsúdi k opakovaniu našich vlastných chýb.“
Zdôraznil, že pripomínanie tejto paradigmy je čoraz aktuálnejšie, pretože odstup sedemdesiatich rokov vytvára priestor pre tendenciu zľahčovania a spochybňovania zla holokaustu.
„V dnešných časoch sa vynorilo mnoho nebezpečných hlásateľov slov, ktoré opäť zasievajú strach i zlo a šíria nepriateľstvo v dušiach ľudí, ktorí obdobie holokaustu nezažili. Prchavú pamäť človeka sa snažia zaplaviť morom nenávisti, ktorá sa ukladá v medziľudských vzťahoch,“ apeloval.
„Náš stredoeurópsky priestor vo svojej politickej realite znovu na vlastnej koži spoznáva pohrobkov nacizmu a fašizmu, nielen na celoštátnej ale aj lokálnej úrovni,“ dodal.
Veľmi citlivou na ofenzívu rasizmu a antisemitizmu sa podľa neho stáva najmladšia generácia. „Len neobyčajne ťažko sa orientuje v záplave dezinformácií na internete.“
Dnešné deti si podľa neho paradoxne nedokážu poradiť so zmyslom udalostí z obdobia druhej svetovej vojny, nechápu prečo sa národnosť a náboženstvo stali dôvodom pre vyčleňovanie a fyzickú likvidáciu. Aj preto ľahko podliehajú vzorcom správania, ktoré sú opätovne vedené strachom z neznámeho, nevraživosťou k odlišnému.
„Mojou zodpovednosťou učiteľa dejepisu a etickej výchovy je preto trpezlivým vysvetľovaním ponúkať myšlienky tolerancie, humanizmu a demokracie, aby ani budúce generácie nezabudli na to, čo sa stalo počas obdobia holokaustu a nestali sa obeťami nepochopenia príčin zla v medziľudských vzťahoch,“ pokračoval.
Poslanec Bischof zdôraznil zodpovednosť otcov vychovávať svoje deti tak, aby sa neskôr nemuseli hanbiť za ich chyby a zlyhania. „Ak sa dnes vyvarujeme podobných chýb v medziľudských vzťahoch, ktoré viedli k tragédii holokaustu, naše deti sa v budúcnosti nebudú musieť pýtať na príčiny našich zlyhaní.“
Ako povedal na záver, dnes si uvedomujeme, že okolnosti „šoa“ nie sú problémom výhradne historickým, ale rovnako etickým, neboli vecou len úzkej skupiny ľudí. „Toto poznanie nám prináša imperatív nezabúdania a neustáleho pripomínania tejto katastrofy.“
Súvisiace články: László Kardos / Zmiznutí z nášho strateného svedomia
Foto & Video: infoRoznava.sk / Michal Valaštek
