Po stopách tajomného grófskeho páru

Ich vnučka, malá, čiperná, taká bola vždy: plietla sa pod nohy, liezla, kde sa nemalo, občas sa stratila a potom sa znenazdajky vynorila na úplne neočakávanom mieste. Ako aj tu, pri soche grófky Františky.

Artur, jej manžel, si fotil sochu. Tá malá bola v jeho pätách, pobehovala okolo neho a on, zahĺbený do toho aparátu, aby všetko dobre a presne nastavil, si nevšimol, že malá Lilli sa na poslednú chvíľu pred cvaknutím postaví k ohrádke tak, že tam bude zachytená. No, nech to už ostane tam, máme spolu hneď dve dámy, povedal po vyvolaní snímku doktor.

Možno prídu i také časy, kedy budú volení rožňavskí predstavitelia mesta – primátor i poslanci – takí vzdelaní, rozhľadení a tak presiaknutí lokálpatriotizmom, že budú považovať miestne noviny za zbytočnú vec. Ale teraz, na prelome týchto storočí, tu ešte nie je tá doba, milá moja Ľudmila, povedal svojej manželke doktor Maurer, keď prehovoril k svojej pani, ktorá si práve prezerala jeho najčerstvejšie fotografické dielo. A preto sa tu ešte nejaký čas budem starať o to, aby to len naše Rozsnyói Híradó pekne krásne vychádzalo.

Pani doktorová, dcéra známej miestnej rodiny Schlosserovcov, prikyvovala svojmu Arturovi. Presne vedela a to už dlhé desaťročia, veď s Arturom sa zoznámila, keď on prišiel do Rožňavy so Spišského Hrhova zmaturovať a potom naňho čakala, kým vyštuduje v Pešti lekárstvo, že jej Artur je presvedčený, že len súbežne, tak telom, ako i dušou,  je, môže byť ozaj zdravý človek.

A v službách grófskej rodiny Andrássyovcov sa tieto jeho myšlienky sústavne potvrdzovali. Jedno bez druhého byť nemôže, vravieval svojej Ľudmile. A ona ho podporovala i v tejto veci, ako i vtedy, keď si domov dovliekol haldu popísaných papierov, že to z nich noviny budú. A neraz po dome tých listov a hárkov bolo až – až, kam len sa pozrela okolo seba. Už dvadsaťtri rokov… 

A Ľudmila ani slovka nepovedala, že jej Artur v tých jeho miestnych novinách chorľavé, malomeštiacke duše za ten čas zadarmo liečil. Alebo pomáhal, aby tak veľmi neochoreli. Dobre, od grófa za knihu, ktorú napísal o ich rode, nejaké groše dostal, ale kde tú prácu mal zaplatenú?! Vedela Ľudmila, že nijako, no nešomrala.

Prečo Dr. Csucsomi? – spýtala sa raz svojho manžela na jeho pseudonym, ktorý veľakrát používal v Rozsnyói Híradó aj  v iných krajoch vychádzajúcich časopisoch, kde rád písal o Rožňave a okolí, aj ako autor knihy o histórii rodu Andrássyovcov.

Tak veď sa len pozri okolo seba, odvetil jej, bývame v krásnej dedinke, nech to jej meno sa spomína a zachová i v takejto podobe.

Foto: Archív autora