Tak tomuto povzdychu sa hovorí skutočný patriotizmus! Počuť ho z úst rodeného Rožňavčana – tvora večne a na všetko okolo seba namrzeného – je dnes takmer biblický zázrak. Ale vidíte, sú aj príjemné výnimky.
S touto regiovlasteneckou vetou na perách totiž v stredu krátko po štvrtej popoludní vystúpil bronzový finalista Superstar Robo Šimko na rožňavskej stanici z bratislavského autobusu. Jeho prvé kroky na domácej pôde viedli – ako inak – rovno pred fanúšikov.
Stará, dobrá… Nuž, bola to v prvom rade mladá Rožňava, netrpezlivo vyčkávajúca Roba Šimka vo vydýchanom ,,okácéčku“, ktorý takýto nátresk rožňavskej omladiny veru len tak nepamätá. I keď bol improvizovaný koncert bronzového finalistu ,,Robka“ v Rožňave ohlásený iba jediný (!) deň vopred, mestské tamtamy (aj naše internetové noviny Inforoznava.sk – spoluorganizátor koncertu), zafungovali ukážkovo a tak sa už hodinu pred koncertom schádzali davy fanúšikov, známych, príbuzných a sympatizantov.
Ich súhrnný počet dosiahol úctyhodných niekoľko stoviek a tak keď sa masy po otvorení koncertných dvier napratali do sály, organizátorom zdúpneli vlasy – zistilo sa totiž, že fanynky zapratali aj únikové východy a tak musela moderátorka koncertu požiadať stojace osoby a osôbky, aby miestnosť opustili.
Robovi tak nečakane pripadol ďalší koncert – hneď hodinu po skončení prvého. Aby tí, čo nevošli, neobišli naprázdno. Bola to naozaj zaujímavá situácia, keď sa stojaci fans začali lenivo plaziť von, aby si počkali na druhé vystúpenie.
Mimochodom, toľko ľudí som tu nevidel dokonca ani na ,,Lászla a Františka“ počas agitačnej akcie istej politickej strany pred poldruha rokom.
Z autobusu rovno na pódium
Neviem si predstaviť sám seba, ako vystupujem po dlhej utrmácanej ceste z Bratislavy v Rožňave a po všetkých tých hektických týždňoch koncertov, hudobných skúšok, rozhovorov, novinárov, afteržúriek a kadejakých iných spoločenských akcií mám opäť skočiť na pódium a zasa spievať. Ale Robo je iná káva. O dosť mladšia odo mňa. Plná kopa elánu, mladíckej pojašenosti a spontánnosti.
Samozrejme, že o živej sprievodnej kapele nemohla byť ani reč. Za jediný deň to ani nie je technicky reálna záležitosť.
Jediné čo sa stihlo v pohode a s pohodovým zvukárom, bola príprava ozvučenia a reprodukovanej hudby. Samotný spevák však už samozrejme na pódiu ,,išiel“ úplne naživo.
Robo a jeho štandardy
Treba povedať, že prvá pieseň sa nevydarila najlepšie kvôli trhavému zvuku v reprákoch z akýchsi neidentifikovateľných príčin, čo vzbudzovalo diskusie o tom, či hapruje technika alebo Robove hlasivky.
Do druhej pesničky však už spevák nastúpil s náhradným nástrojom v ruke a ihneď šlapal na svoje (štandardne) plné pecky ako rockerské hodinky. Nálada v hľadisku gradovala z pesničky na pesničku.
Fanynky vytvárali vlniace sa reťaze, tlieskali, spievali, jačali, skandovali a každú skladbu odmenili pravým superstárovským aplauzom, až som mal chvíľami pocit, že sa nachádzam v bratislavskej aréne.
Do rožňavskej reality ma však zakaždým vrátil pohľad do hľadiska, kde chýbala napríklad trojica extravagantných porotcov. Nechýbali však notorické superstárovské plyšáky, ba dokonca, fanklub hádzal na pódium aj cukríky a odkiaľsi doletelo papierové lietadielko. Bolo to naozaj srdečné vyjadrenie sympatií.
Robo zaspieval desať pesničiek od domácich aj zahraničných interpretov v širokom zábere – od lightrockových spievaniek až po tvrdšie či rytmickejšie skladby. Potvrdil svoj nesporný spevácky talent – každú z nich totiž odspieval neuveriteľne prirodzene, akoby tieto skladby načieral priamo zo svojho ,,rodného“ autorského portfólia, ktoré si každý šije na mieru. Skrátka, malo to svoje mäso, šťavu, energiu a dušu. Robove konzistentné odspievanie rôznych skladieb od rôznych autorov a interpretov si teda určite zaslúži plné uznanie.
Pomedzi jednotlivé skladby sa nádejný spevák poďakoval svojim rodičom, fanúšikom, známym a nezabudol predstaviť svoju rockovú kapelu Massriot, s ktorou hodlá odohrať silvestrovský koncert na Námestí baníkov v Rožňave.
K plusu dobrej zábavy a superstárovskému mládežníckemu zážitku možno prirátať aj jeho spontánne správanie sa a komunikáciu s publikom, čo síce chvíľami spôsobovalo pretrhnutia dejovej nite koncertu, ale mladí sú už raz takí – cenia si prirodzenosť a úprimnosť nadovšetko. A ,,Robko z Rožňavy“ im to všetko dal…
Po skúsenostiach z prvých dvoch sérií slovenských Superstar sa dá celkom príznačne zaktualizovať jedno tradičné slovenské porekadlo – každá superstárovská sláva môžbyť o tri dni poľná tráva.
Je to krutá realita mnohých finalistov, ktorých prvotinové disky dnes slúžia na priťahovanie prachu v kútoch hudobných predajní za blšákové ceny. Preto nás bezprostredne po koncerte zaujímalo, či má Robo Šimko v týchto otázkach jasno a ako mieni zúročiť svoje bezpochyby reálne šance vstúpiť na slovenskú hudobnú scénu – avšak už nie ako ,,superstar karaokešou“, ale ako autor, umelec a spevák.
,,Samozrejme, pozerám sa dopredu, avšak do úplného skončenia Superstar, čo bude 16. decembra, nie je možné uzatvárať žiadne dohody ani hovoriť s nikým na tieto témy. Vyplýva to zo zmluvy. Po tomto termíne budem pripravený na nejaké stretnutia. Čo sa týka môjho zámeru, chcem spievať rockové pesničky pre všetkých. Aby sa ľudia dobre bavili a aby som sa dobre bavil aj ja,“ povedal krátko po koncerte pre Inforoznava.sk.
Čo teda dodať na záver? Robo Šimko svoj rožňavský večer odspieval výborne. Bolo to fajn, bolo to super. A zo strategického hľadiska takisto – mladý spevák si totiž musí vychovať svoju mladú poslucháčsku klientelu, ktorá raz zostarne spolu s ním.
A superstar je na takýto začiatok výborným mostíkom. Ďalej už teda záleží iba na ňom. A na dobrom manažérovi s ostrými lakťami a dobrými kontaktmi, ktorý ho pretlačí všade tam, kde sa v hudobnom biznise treba vedieť správne tlačiť.
Robo Šimko za jediný večer zaplnil dvakrát divadelnú sálu rožňavského OKC, čo sa zrejme nepodarilo nikdy nikomu!
© Inforoznava.sk Jaroslav Verlík
Z koncertu pripravujeme video zostrih .-)
