To, ako by mala vyzerať oficiálna obecná či mestská stránka, je jasné. To, ako tá oficiálna obyčajne vyzerá, je smutné. Už počujem všetky tie kuvičie hlasy, ako hovoria „je to vina bývalého vedenia“ (táto veta sa stáva čoraz populárnejšou). Vina tých, čo vládli pred schválením zákona o zverejňovaní zmlúv. To nie my, to oni.
Áno, čiastočne aj je. Ani nie vina ako skôr neznalosť, neochota a snaha nepúšťať si verejnosť blízko tela.
Myslíte, že sa v tom neoplatí pokračovať? Myslíte, že transparetnosti sa nedá učiniť zadosť dvoma spôsobmi? Tak naozaj a tak naoko?
Ak chcem o niečom rýchlo informovať, čo najlepšie a najefektívnejšie propagovať, dať na známosť, vytvorím si webstránku. Zaregistrujem si doménu s takým názvom, aby čo najlepšie vystihovala obsah. A ak si vytvorím webový portál a ešte za jeho správu a prevádzkovanie niekomu platím, chcem, aby sa dostal do povedomia čo najširšieho čitateľského publika. Obyčajne.
Chcem, aby bol pre návštevníka čo najprehľadnejší, čo najfunkčnejší, preto ho často aktualizujem, spriehľadňujem, možno aj mením. Na základe požiadaviek a ohlasov, spätnej väzby. Nie preto, že musím.
Ak nie som rodený informatik s bláznivými grafickými schopnosťami, niekoho si najmem.
Snažím sa vybrať niekoho, kto tomu, čo na stránke chcem mať, nerozumie? Čo považuje šírenie informácií prostredníctvom internetu (alebo akéhokoľvek média) za nutné zlo? Čo mi vykoná minimum práce a pritom mi načrie hlboko do peňaženky pod zámienkou všakovakých divne znejúcich úkonov?
To sa totižto často deje na obecných a mestských úradoch, ktoré gazdujú s financiami iných.
Prečo tomu tak je? Prečo sa musí obyčajný človek, občan, preklikávať množstvom spolu nesúvisiacich sekcií a informáciu hľadať zašitú tak, aby sa k nej ani náhodou nedostal? Prečo sa transparentnosť stala iba slovom, nutným zlom a nie pojmom? Prečo nie je už dávno samozrejmosťou? Prečo ju musí vláda prikazovať zákonom?
Čudujem sa všetkým tým samosprávam, ktoré sa vyhovárajú. Že nemajú pripojenie na internet a ak aj majú, tak s nedostatočným signálom. Že nemajú dostatok pracovníkov. Že ešte čakajú na novelizáciu. Alebo na vysvetlenie, či treba zverejniť každé euro. Alebo na spôsob, ako to všetko obísť.
Ak by občan robil takéto okolky pri platení daní, dodržiavaní zákona, samospráva by ho hneď naučila po kostole hvízdať, keby vysvetľoval, ako „sa to nedá“. Ale občan samosprávu nútiť nesmie. Ani prosbami ani hrozbami.
Myslím, že ak sa na toto všetko budeme ďalej nečinne a mlčky pozerať, vyrovná sa to pritakávaniu. Nemému súhlasu. Nezáujmu a ľahostajnosti.
Dá sa to ale aj inak.
Využiť technológiu, ktorú nám vývoj priniesol a prinútiť tých, čo sme si zvolili, aby nám slúžili a nie vládli. Aby bolo samozrejmosťou, že na oficiálnej webovej stránke ktorejkoľvek samosprávy nájdeme všetko, čo potrebujeme a chceme vedieť.
Čo sa udialo, čo sa plánuje, ako sa narába s financiami a majetkom nás všetkých, ako sa môžeme spolupodieľať na správe vecí verejných, za čo vrchnosť preberá zodpovednosť a za čo nie a prečo.
Aby si všetci zvykli na otvorenosť a čestnosť. Na to ale jeden zákon nestačí.
Katarína Prékopová
Ilustračné foto: Archív Inforoznava.sk
******************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
