Predstavte si hĺbavého chalana z Južnej Afriky. Naučte ho spievať ťahavou ležérnou angličtinou, dajte mu do ruky akustické nástroje s teplými kovovými tónmi. A potom relaxujte…
Ako jednoducho to na prvý pohľad vyzerá, tak zložité to v skutočnosti bolo. Brendana Adamsa angličtinu nikto len tak nenaučil a gitara mu z neba tiež nespadla (to len vo filme „Bohovia sa museli zblázniť“ padali v Afrike z neba fľašky Coca-Coly ;o).
Kto si dokáže predhodiť pred oči pomery v Južnej Afrike začiatkom 90tych rokov – od pozostatkov apartheidu, drog,choroby aids, kriminality cez enormnú nerovnosť šancí až po neistotu pri formovaní nových štruktúr a začiatkov tam bolo asi všetko – vie, o čom je reč.
Vedel aj Brendan a po part-time-job výletoch po Anglicku a balansovaní na hranici existenčného minima zakotvil v oddychovej medzistanici u sestry v Zürichu. A práve „vo Švajci“ sa mala zrodiť odpoveď na otázku, ktorá trápi každú fanúšikovskú a novinársku dušu: ako a v ktorom momente sa z talentovaného pouličného fidlikanta stane ozajstný muzikant? Niekto by tomu povedal štastie, iný zasa osud: na otvorenom pódiu akéhosi klubu zaujal dvoch muzikantov z Európy mladý Juhoafričan vyspevujúci si svoj melancholický mellow-song „lonely me“ – kapela a neskôr aj prvý album „Pearly Sue“ boli na svete.
Ostatný album „17 eternities“ ide v stopách svojho staršieho brata. Ľahký a jednoduchý jazzovo-folkový zvuk sa snúbi s neprvoplánovými odžitými textami a akousi prirodzenou pohodou. Sem tam ucho tancuje na tónoch africký rytmov a bubnov, inokedy ho chlácholí kovovo-teplý zvuk nástrojov a Adamsov nízko položený nežno-vážny hlas. Lahodná kombinácia „simpl tónov“ šteklí všetky zmysly a dotýka sa človeka tam, kde sa ho v čase rýchlokvasených instantných „kelebrít“ hudobne dotýka už len máločo. V jednoduchosti je krása, povedali si chlapci zo „Švajcu“ a ich hudba je jednoducho krásna.
Ak tento príbeh doposiaľ vyzeral ako africká verzia rozprávky o vybájenom americkom sne – chlapec z chudobnych pomerov vstúpil istým krokom do sveta veľkej muziky -, nenechajte sa popliesť. Minulé leto prišlo chalanom z Brendan Adams Trio na koncert pri príležitosti vydania nového albumu „17 eternities“ v 3,5 miliónovom Berlíne cca 12 ľudí. Z toho traja na blind idúci Slováci a jeden nervózne prešľapujúci typ, ktorý sa ponášal na ich manažéra.
Napriek tomu (alebo práve preto?): v komornej atmosfére „Adamsovci“ skromne odohrali silný koncert, ktorý išiel pod kožu. Sen to teda bol, ale skôr taký a la Afrika – veľké umenie muselo byť vykúpené malým neúspechom.
——————————-
The Brendan Adams Trio: Brendan Adams (spev, gitara) / Markus DePretto (basgitara) / Alfred Vogel (bicie, perkusie)
Info o kapele a inšpiráciu som čerpal z ich oficiálnej webstránky http://www.brendanadamstrio.com , kde nájdete ďalšie kliknutiahodné fotky, videá a texty.
Ich hudbu si môžete vypočuť napríklad aj tu: http://www.myspace.com/thebrendanadamstrio
Foto: www.brendanadamstrio.com/press
