Katolícka cirkev si 1. novembra pripomína Sviatok všetkých svätých, na ktorý 2. novembra nadväzuje deň spomienky na zosnulých. Ako povedal pre agentúru SITA katolícky kňaz Martin Kramara, Sviatok všetkých svätých je deň, ktorý ľuďom pripomína, že smrťou sa nič nekončí. „Sviatok všetkých svätých nám pripomína ľudí, ktorí touto bránou už prešli a teraz žijú s Bohom. Teda nielen tých svätých, ktorých máme v cirkevnom kalendári, ale úplne všetkých, našich predkov, známych aj neznámych ľudí, ktorí po skončení statočného života na zemi prišli do neba,“ povedal.
Podľa katolíckej viery existujú po smrti tri “destinácie” – nebeské kráľovstvo, očistec a večné zatratenie, hovorí Kramara. Ako „všetkých svätých” označujeme ľudí prežívajúcich večnú radosť s Bohom v nebi, vysvetľuje kňaz.
Okrem neba a pekla je tu ešte tzv. očistec, tam čakajú na vstup do Božieho kráľovstva ľudia, ktorí nezomreli s odmietnutím Boha, ale potrebujú sa ešte očistiť od dôsledkov zlých skutkov, ktorých sa v živote dopustili, dodáva Kramara. To sú podľa neho tzv. verní zosnulí – inými slovami, duše v očistci.
Cirkev veriacich povzbudzuje podľa Kramaru k modlitbe za zosnulých práve preto, že pre všetky duše v očistci na začiatku novembra možno získať tzv. odpustky.
„Prostredníctvom odpustkov, tohto duchovného daru posielaného zosnulým, sa duše v očistci oslobodzujú od dôsledkov hriechov, ktoré spáchali počas pozemského života,“ povedal s tým, že veriaci prichádzajú modliť sa na hroby, lebo je to jedna z možných podmienok pre získanie odpustkov, okrem spovede, modlitby a svätého prijímania. Sviečky na hroboch sú potom symbolickým vyjadrením ich modlitby a duchovného daru. Tiež pripomínajú život, ktorý vydáva svetlo a teplo, avšak zároveň sa pomíňa. „Sú aj obrazom vzkriesenia, lebo kresťania veria, že opravdivým Svetlom sveta je Zmŕtvychvstalý Kristus,“ dodal.
V minulosti sa tento sviatok slávil 13. mája. Slávnosť všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Pravoslávna cirkev Sviatok všetkých svätých neslávi
Pravoslávna cirkev 1. novembra nemá vo svojom kalendári zaznačený žiadny cirkevný sviatok. Ako povedal dnes pre agentúru SITA pravoslávny duchovný Peter Soroka, Sviatok všetkých svätých pravoslávna cirkev slávi v lete, vždy v nedeľu po Päťdesiatnici, teda Zostúpení Svätého Ducha na apoštolov.
„Je to z dôvodu, že svätí sú plodmi Svätého Ducha. On zostúpil na apoštolov a potom skrze sv. krst aj na všetkých členov cirkvi, aby ich naučil ceste k spaseniu. Preto sú aj vo Svätom písme kresťania nazývaní svätými, lebo ideálne je snažiť sa o získanie raja, žiť v súlade s Božími prikázaniami a neustále sa zdokonaľovať v konaní dobra,“ povedal s tým, že kto toto dodržuje, po smrti si zaslúži nebeské kráľovstvo, teda prívlastok svätý, lebo sa zároveň stáva pre žijúcich vzorom v zbožnosti a duchovnom napredovaní.
Svätosť je teda podľa Soroku pre kresťana úplne prirodzená a normálna. „Preto sa všetci ľudia, ktorí viedli Bohu milý život v cirkvi oslavujú práve tesne po sviatku, keď bola založená, čiže na Päťdesiatnicu,“ uviedol.
V prvých dňoch novembra pravoslávna cirkev ani neslávi žiadnu osobitnú liturgickú pamiatku za zosnulých. Tých si uctieva počas piatich zádušných sobôt. Sú to: takzvaná mäsopustná sobota, týždeň pred Veľký pôstom, 2., 3. a 4. sobota Veľkého pôstu a sobota pred sviatkom Zostúpenia Svätého Ducha na apoštolov. To sú osobitné dni spomínania zosnulých v pravoslávnej cirkvi.
„Modliť za zosnulých sa však môžeme takmer vždy, a preto mnohí pravoslávni kňazi prichádzajú na cintoríny aj 1. novembra, aby v modlitebne spomínali na zosnulých, ku ktorým prichádzajú ich pozostalí,“ uviedol Soroka.
Zdroj: SITA, ilustračné foto: Belo Hefler
