Na Zlodejsku mnohí vzhliadajú na Švajčiarsko ako na raj na zemi. Ľudia zarábajú desaťnásobne viac a za päť tisíc peňazí mesačne sa dá kúpiť päť tisíc pív mesačne. To je ale pív. Aj plávať by sa v nich dalo. Raj na zemi.
Aj Zlodejsko sa pomaly mení, potkýnajúc a potácajúc sa, a pomaly, pomaličky, sa stále viac začína podobať na civilizovanú európsku krajinu. Len v Rožňave akoby sa zastavil čas. Zlodejsko je po komunizme a fašizme stále dve-tri civilizačné poschodia pod ostatnými krajinami. Rožňava ešte o dve poschodia nižšie.
Čím to je, že kým zbytok krajiny pomaly napreduje, no Rožňava len stagnuje, kvasí a zahníva na mieste? V Rožňave sa nič nedarí, všetko zakape, všetko vyjde navnivoč a jedinou perspektívou pre každého so štipkou životných ambícií je odísť inam.
Krajina žije svojimi zakladateľskými mýtmi. Tie v povedomí ľudu nahrádzajú dejepis a vytvárajú jednotiaci prvok kolektívneho vedomia. Dejepis je zložitý a nudný, kým legenda krátka, jednoduchá, zrozumiteľná, dobre zapamätateľná a ľúbivá, lebo bola vymyslená, aby sa páčila.
Ústrednou postavou švajčiarskej štátotvornej mytológie je Wilhelm Tell. Keď Habsburgovci po založení Konfederácie v roku 1291 chceli ovládnuť doliny primitívneho Švajčiarska, vyslali do kantónu Uri pána Hermanna Gesslera. Ten dal postaviť kôl na námestí v hlavnom meste Altdorfe, nastokol naň klobúk, zvolal ľudí a chcel od nich, aby sa klaňali klobúku.
Wilhelm Tell odmietol. Bol to horal, ktorý liezol po strmých svahoch, rúbal drevo a majstrovsky narábal s kušou. Celý život sa živil sám, nikomu nič nedlžil a od nikoho nezávisel. Nevidel dôvod, prečo by sa mal klaňať nejakému klobúku. Gessler sa nahneval a povedal, že otestuje jeho strelecké umenie.
Tell mal byť buď na mieste popravený, alebo zostreliť jablko z hlavy svojho syna. Tell si pripravil dva šípy a prvým rozťal jablko na dve polovice. Gessler sa ho pýtal, načo mu boli dva šípy. Wilhelm Tell mu odpovedal, že to je zvyk.
Keď ho Gessler ubezpečil, že pretože už zostrelil jablko z hlavy syna, už nebude zabitý, ale chce vedieť, prečo mal pripravené dva šípy, Wilhelm Tell povedal, že ten druhý bol preňho, ak by sa synovi niečo stalo.
Gessler sa nahneval ešte viac, dal Tella zatknúť a odvliecť do lode, ktorá ho mala dopraviť po jazere do pevnosti Küssnacht, kde mal prikovaný ostať do konca svojho života, ktorý si práve zachránil. Náhla búrka nahnala strach posádke lodi a Tell povedal, že ak sa chcú zachrániť, nech mu zveria kormidlo.
Naozaj vlny zvládol, ale namiesto do pevnosti namieril na breh a ušiel. Potom si počíhal na Gesslera a tým druhým šípom ho zabil. Podľa legendy tak začala rebélia mladého Švajčiarska proti mocnému Rakúsku, ktorá skončila víťazstvom.
Z pôvodných 4 kantónov má dnes Švajčiarsko 26, nikdy nebolo vojensky obsadené, posledných pár storočí sa nezapojilo do žiadnej vojny a armáda mu slúži na ochranu jeho slobody a nezávislosti, ktorá je tou najvyššou hodnotou.
Legenda bola odovzdávaná ústnym podaním, živená romantickými maliarmi v 19. storočí a Schillerovou drámou Wilhelm Tell z 1804. Historici naozaj našli rodinu Gesslerov v dedine Wiggwil v regióne Aargau, ktorý v 13. storočí nebol švajčiarskym kantónom, ale odkiaľ pochádza rod Habsburgov.
V 14. storočí Hermann Gessler mal majetky v obci Grüningen, ktorá dnes patrí do kantónu Zurich. Dostal ich od rakúskeho cisára. Človek toho mena bol Vogt, niečo ako miestodržiteľ, v kantónoch Uri a Schwytz. Ale kuša v 13. storočí ešte neexistovala. Vtedy sa strieľalo len lukom. Kuša sa rozšírila až o dve storočia neskôr, lebo bola presnejšia a jej šípy dokázali preraziť kožené brnenia, ktoré sa dovtedy používali.
Zlodejsko vzniklo, aby zlodeji dokázali zavŕšiť rozkradnutie republiky bez dohľadu federálnych orgánov a bez obáv zo zákona. Zlodejsko vzniklo nezákonne a proti vôli ľudu, lebo referendum predvídané ústavou sa nekonalo. Krajiny žijú princípmi, z ktorých vznikli. Štátotvorným princípom Zlodejska je zlodejina. Zlodejsko je tak zlodejskou krajinou dodnes.
Na Zlodejsku je národným hrdinom Juraj Jánošík, obyčajný zlodej. A v Rožňave sa nedá nič úspešne dokončiť, lebo ľudia ako svoje vzory obdivujú kadejakých ťuťkov, ktorí v živote nedokázali nič iné, než ničiť.
Švajčiari vyhnali utláčateľov pred 700 rokmi. Do Rožňavy revolúcia stále nedorazila. Staré štruktúry pretrvali. Ľudia síce už prekukli a vyhnali Babiča a pomiešali karty na mestskom úrade, ale na väčšie zmeny to nestačilo. Zatiaľ.
Všade na svete môže byť lepšie, ako v Rožňave. Alebo horšie. Ak peklo na zemi ľuďom nevadí, niet dôvodu to meniť. Sloboda a prosperita sú dve strany tej istej mince. Nedajú sa ani darovať, ani importovať. Zmena musí prísť od ľudí, ktorí tam žijú.
Roman KANALA
Autor je jadrovým fyzikom, žije v Ženeve
Ilustračné foto: Archív infoRoznava.sk
******************************
V rubrike Rožňavská kaviareň zverejňujeme príspevky autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte ich na e-mail redakcia@inforoznava.sk
Poslať do vybrali.sme.sk
