Zdá sa, že stojaté a číre vody rožňavského Atlantiku, o ktorých ľudia pochybovali, že sa niekedy môžu pohnúť a zamútiť jeho dno, sa skutočne pohli.
Od začiatku tohto volebného obdobia sa veľakrát opakovali slová o poslancoch „kecálkoch“, o poslancoch, čo veľa tej stojatej vody nenamútia a rožňavský plebs si prišiel na svoje. Veď všetci sľubovali, čo spravia a po voľbách nič! Nepokosená tráva, vŕzgajúce rozpadnuté hojdačky, cesty a chodníky ako cvičisko na tankodrome a poslanci len kecajú a kecajú.
No pohnúť vodou, ktorá mala vytvorenú takmer dokonalú ochrannú bariéru, pripomínajúcu ľadovec Arktídy, sa dalo len neoblomnou kontrolnou činnosťou, vypytovaním sa a ešte raz kontrolou. Ich snaha o presadenie úsporných, kvalitných a pre mesto výhodných opatrení, bola tvrdo odtláčaná deviatimi piliermi, ktoré sa držali ruka v ruke s patrónom Atlantiku. Už keď sa zdalo, že dokonalý tandem pilierov a patróna sa zlomiť nepodarí, pomoc prišla odtiaľ, odkiaľ by to človek nikdy nečakal. Tou veľkou pomocou bola minulosť, ktorá dobehla riadenie mesta a netrvalo dlho, pokiaľ niekoľko pilierov popraskalo, jeden sa zrútil a vyhlásil kapituláciu.
Praskliny, ktoré na pilieroch vznikli, nebolo možné zaceliť a nakoniec aj patrón musel skonštatovať, že tá bezodná studňa v skutočnosti dno má a zistil, že jeden hrnček tej zázračnej tekutiny, ktorú ešte dokáže nabrať zo samého dna studne, už praskliny nezacelí. Nastal mierny ústup, čas pokánia, rozprávanie o cítení viny, ale aj o prenechávaní zodpovednosti. Už sa zdalo, že nastane čas skutočného liečenia, že sa predpíše skutočný recept na ten akútny zápal a virguľa ostane navždy na stene kancelárie, a že ,,vďaka“ zmluve, za ktorú hrozí mestu likvidačná pokuta, sa začne s kontrolou a vyvodzovaním zodpovednosti. No nestalo sa.
Lenže tá minulosť si pamätá toho viac, ako by si niekto pomyslel a na svetlo sveta tento oceán začal vyplavovať špinavú toxickú penu, ktorá mesto už dávno dala na lopatky. Lopatky mesta sú od toľkých tvrdých dopadov krvavé a zacelenie ich rán bude trvať veľmi dlho. Z minulosti zaužívaný režim a spôsob práce sa nezmenil a virguľa sa stále točí, aj keď jej frekvencia otáčok sa podstatne znížila.
O tom, že spôsob práce a jej kontrola sa nezmenili, poukazuje aj zmluva medzi mestom Rožňava a cirkusom Prince, v ktorej je totálny cirkus. V zmluve je okrem iného uvedené: „Nájomca sa zaväzuje zaplatiť nájomné vo výške 144.-€, slovom tristodvadsat‘ eur…“ . Takéto veci sa často pomenovávajú, že „sa stala chyba“, alebo že „došlo k chybe“, no na chyby už mesto viackrát doplatilo.
Z pobrežia počuť šum – šum o potápajúcej sa rožňavskej Concordii, ktorú chce jej kapitán opustiť a vraj k nemu do záchranného člna chce nasadnúť aj jeho verný palubný personál.
Vladimír Polóny
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
Staršie príspevky si môžete prečítať kliknutím sem
