Začiatkom mája sme informovali o predbežných zisteniach Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika o „tunelovaní“, ktoré sprevádza čerpanie eurofondov.
Inštitút oslovil so žiadosťami o informácie desiatky vytipovaných miest a obcí z celého územia Slovenska na základe indícií o podozrivých verejných obstarávaniach, realizovaných v rokoch 2008-2011 v rámci fondov EÚ z Regionálneho operačného programu (ROP).
Štúdiu vypracoval analytik KI Ivan Kuhn, poslanec MZ Rožňava.
„Dôkazy, ktoré by potvrdzovali korupciu a klientelizmus pri získavaní nenávratných finančných prostriedkov (NFP) z fondov EÚ a pri implementácii projektov financovaných s použitím NFP, sa získavajú ťažko,“ uvádza aktuálne Kuhn na stránke inštitútu. Väčšinou ide podľa neho iba o indície a náznaky.
„Napríklad, keď sa niekto zo zainteresovaných preriekne. Alebo povie niečo, čo je podľa neho úplne samozrejmé, aj keď tým v podstate priznáva ovplyvňovanie výberu úspešných projektov, čo je v rozpore s pravidlami pre rozhodovanie o udelení NFP,“ spresňuje.
Ako autor štúdie bol svedkom situácie, keď sa riaditeľ Základnej školy zrekonštruovanej vďaka NFP z fondov EÚ, verejne poďakoval predstaviteľovi istej politickej strany za to, že „pomohol vybaviť“ eurofondy. „Prideľovanie fondov EÚ má pritom prebiehať podľa jasne stanovených pravidiel a akékoľvek ovplyvňovanie procesu výberu úspešných projektov je zakázané,“ zdôraznil.
Podľa neho zistené skutočnosti, ktoré predkladá v správe, naznačujú, že v rámci skúmaných projektov, financovaných z fondov Európskej únie pri verejnom obstarávaní služieb externého projektového manažmentu, mohlo vzhľadom na konflikt záujmov dochádzať k obmedzovaniu slobodnej súťaže, obchádzaniu zákona o verejnom obstarávaní, koordinovanému predkladaniu ponúk a tým k neprimeranému a neodôvodnenému zvyšovaniu cien, čím boli nielen poškodené záujmy Európskej únie ako inštitúcie, ale predovšetkým boli poškodení daňovníci – občania EÚ.
Podobné projekty sa realizujú v mnohých mestách a obciach na Slovensku. Použil komparatívnu metódu na vzorke miest a obcí na analyzovanie efektívnosti využívania fondov EÚ ako aj poodhalenie pozadia niektorých „poradenských“ firiem, ktoré sa v oblasti príprav žiadostí o NFP a manažmentu projektov pohybujú.
„Je žiadúce, aby sa tieto aktivity zmapovali v celom rozsahu vo všetkých oblastiach, v ktorých sa využívajú fondy EÚ v Slovenskej republike a možno aj v iných, predovšetkým nových členských krajinách Európskej únie,“ pokračoval.
Mali by venovať pozornosť prepojeniam
Odporúča, aby sa príslušné orgány Slovenskej republiky a Európskej únie dôslednejšie venovali kontrole implementácie projektov, financovaných z rozpočtu EÚ, predovšetkým kontrole verejného obstarávania a to nielen z formálnej stránky, „pretože všetky vyššie uvedené verejné obstarávania prebehli zrejme po formálnej stránke v súlade so zákonom, ale v rozpore s duchom zákona.“
Nemal dosť času na to, aby preskúmal ďalšie možné prepojenia niektorých firiem, spomínaných v štúdii, na predstaviteľov politických strán, ale tiež na vysokých štátnych úradníkov, ktorí sa podieľajú na rozhodovacom procese o poskytovaní nenávratných finančných prostriedkov z fondov EÚ.
„Tejto oblasti je tiež potrebné venovať zvýšenú pozornosť, keďže v minulosti sa na Slovensku vyskytli prípady, keď sa vysokí štátni úradníci dostali do podozrenia, že ovplyvňovali rozhodovacie procesy pri výbere projektov. Žiadna kauza však nebola poriadne vyšetrená a podozrivé osoby zväčša iba odišli zo svojich postov po dohode s vedením inštitúcií v ktorých pracovali,“ uviedol ďalej Kuhn.
Odporúča orgánom a inštitúciám Európskej únie, aby venovali zvýšenú pozornosť prepojeniu niektorých politických strán na Slovensku s niektorými podnikateľskými subjektmi.
„V nedávnej minulosti bolo Slovensko svedkom dvoch veľkých káuz zneužívania fondov Európskej únie, známych ako „nástenkový tender“ a „sociálne podniky“ , do ktorých boli zapletení predstavitelia dvoch, v tom čase vládnych politických strán. V prípade nástenkového tendra boli dokonca vznesené obvinenia voči dvom bývalým ministrom a prípad je na súde,“ pripomína.
Nepredpokladá, že išlo o posledné pokusy vládnych politikov zneužiť fondy Európskej únie vo svoj osobný prospech, alebo v prospech politickej strany, ktorú reprezentujú a v prospech jej sponzorov.
Obsah správy bude predložený Úradu pre verejné obstarávanie SR a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF).
Kuhn v Sme o tunelovaní fondov Európskej únie
Téme sa venuje v obsiahlom materiály pondelkové vydanie denníka Sme.
„Pri formálnej kontrole jednotlivých projektov by na súvislosti a väzby zrejme nikto neprišiel. Vynárajú sa len pri porovnaní mechanizmu verejného obstarávania viacerých projektov. Čakalo nás prekvapenie,“ uviedol pre noviny autor štúdie Ivan Kuhn.
Žiadosti o príspevok pripravovala pre mestá a obce väčšinou firma Star EU. Verejné obstarávanie externého manažmentu zabezpečovala vo viacerých prípadoch spoločnosť Tender Profit.
Spoločnosť Star EU odporučil primátorom a starostom na straníckom sneme v Prešove v marci 2008 generálny sekretár Smeru a v súčasnosti aj minister práce Ján Richter, pripomína Sme.
Star EU sa darí aj za súčasnej vlády. Uspela v užšej súťaži na poradenstvo pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Celková hodnota zákazky predstavuje takmer 790-tisíc eur. Firma sa stala tiež víťazkou verejnej súťaže na inžinierske štúdie pre Železnice Slovenskej republiky za 390-tisíc eur.
„Z našich zistení jednoznačne vyplýva, že z externého projektového manažmentu sa na Slovensku stala jedna z foriem tunelovania fondov Európskej únie,“ uviedol pre Sme Kuhn.
Zisteniami inštitútu by sa mala podľa Zuzany Wienk z Aliancie Fair-play vážne zaoberať Európska komisia i jej kontrolné štruktúry.
„Fakty zozbierané v štúdii veľmi silne naznačujú, že išlo o organizované úsilie s cieľom prihrať eurofondy vybranej firme a že proces výberu nemohol byť férový,“ povedala pre Sme. „Myslím si, že bez prepojenia na politickú moc by takýto koordinovaný postup nebol možný, čo napokon naznačujú už medializované správy o firme Star EU.“
„Do verejného obstarávania boli pozvané vždy iba tri firmy, čo je minimum, ktoré požaduje zákon o verejnom obstarávaní. V tendroch figurovalo šesť spoločností, ktoré sa v desiatkach projektov dokola točili, pričom vyhrávala vždy tá istá,“ vysvetlil v rozhovore pre Sme Kuhn. „Tieto firmy boli dohodnuté a koordinovane predkladali ponuky tak, aby to vyhrala práve Star EU.“
„Ak sa robí skutočné obstarávanie, obstarávateľ sa snaží získať čo najviac ponúk, aby vytvoril konkurenciu. Ak sa robí formálne, snaží sa dodržať zákon na papieri, napríklad tým, že pozve do tendra minimálne tri subjekty, ale zároveň si tie tri subjekty cielene vyberie,“ objasnil ďalej.
„V spomínaných sedemdesiatich prípadoch by sa dalo ušetriť takmer jeden milión eur,“ konštatoval.
Na otázku, čo považuje za najdôležitejší výstup štúdie, odpovedal, že o férovej súťaži sa u nás dá len ťažko hovoriť. „Naše zistenia ukazujú, že eurofondy sa na Slovensku tunelujú systematicky a premyslene. A stopy klientelizmu smerujú do najvyšších miest slovenskej politiky.“
Star EU a Tender profit „účinkovali“ aj v Rožňave
Celkové oprávnené náklady na projekt „Rekonštrukcia Námestia baníkov a Šafárikovej ulice v Rožňave“, ukončený v auguste minulého roku, boli 960.511,27 eur. Zákazku na externý manažment získala Star EU za 31 890,81 eur.
Verejným obstarávaním bola mestom poverená bratislavská firma Tender Profit, ktorá zhotoviteľa stavby vyberala dva roky v troch kolách verejného obstarávania.
Víťazom verejného obstarávania sa stalo „Združenie Inžinierske stavby (Košice) – J.P.- STAV (Rožňava)“ s najnižšie ponúknutou cenou 899.722,86 eur.
Tender Profit vyberal aj technický dozor stavby. Súťaž vyhrala firma KK STAVING poslanca Ľudovíta Kossutha (nez.), zamestnanca Technických služieb mesta, s cenou 24 900 eur.
ŠTÚDIA – Externý projektový manažment ako forma tunelovania fondov EÚ
Odkaz: Ako púšťať žilou eurofondom (Video)
Foto: KI M. R. Štefánika
