Sledujúc rožňavskú samosprávnu divadelnú scénu musí mať každý trochu náročnejší divák pocit, že taký festival humoru, satiry a drámy v jednom akciovom balíku nevymysleli ani avantgardisti z Actoresu v ich slávnej minulosti. Aj keď boli osoby a obsadenie v novembri 2010 poriadne prefúknuté, často až groteskný charakter najsledovanejšej relácie RVTV zo scenára nepominul. Ďalšie vydarené kúsky z poslaneckých jam session sú zjavne ešte len pred nami.
Ostať iba pri matematickom porovnaní – zo 17tich je tam až 9 nových poslancov – by však bolo povrchné. Demarkačná čiara ich mentálnych svetov má totiž iné kontúry, než vo farbe hlasov, v dĺžke pobytu na samosprávnom orbite, či v dátume narodenia.
Ako základná paradigma spoločného úspechu je podsúvaný mysteriózny svet akejsi neustálej potreby jednoty všetkých a vo všetkom, no najmä tam, kde by to mohlo odkryť slabiny doterajšieho (ne)fungovania samosprávy.
Diskusia, alebo ak chcete dialóg, je chápaný časťou miestnej post novembrovej nomenklatúry primárne ako orámovaná možnosť vyjadriť svoj názor: odtiaľ potiaľ, inak si nepriateľ! Našťastie časť nových poslancov aj svojou tvrdohlavosťou dáva šancu posunúť diskusie k debate slobodných ľudí. Napriek prihlúplym úškrnom nielen z poslaneckých lavíc, ale aj časti verejnosti.
Poslanecká debata totiž nie je len procedurálna otázka, má citeľný odraz v spravovaní vecí verejných. Predstava, akoby sa bačovalo v tomto meste ďalej, keby k zmenám v poslaneckom orchestri nedošlo, je príšerná, rovnako ako dvadsaťročná minulosť v réžii miestnych bratstiev, ktoré si tu naklondajkovali vlastnú budúcnosť.
Projekt transparentného mesta, zverejňovanie dokumentov – zmlúv, objednávok, faktúr a celkový väčší prienik verejnosti a médií do toho, čo sa kuchtí zo spoločného mešca, limituje parazitné chúťky na všetko kalibrovaných chytrákov: niet totiž lepšej dojnej kravy ako je štát alebo samospráva.
Pre vyššie uvedené je existenciálnou otázkou rožňavského pospolitého meštianstva práve to, ako prekonajú dame und herren poslanci aktuálnu krízu vzájomných vzťahov a či dokážu presvedčiť dirigenta zboru aj k iným tóninám, než na aké bol blahosklonne zvyknutý, kým mu tam nevliezli „hudobní kritici“.
Aj keď obecenstvo nepochybne očakáva skôr dôkladnú prípravu, vecnosť a zameranie na podstatu problémov, než taľafatky, ktoré si môžu poslanci povedať, keď sa pôjdu cez prestávku vycikať, čušať by nemal ani jeden z nich.
Najmä ak ide o čísla a nuly za nimi, ktoré sú pre budúcnosť mesta dôležitejšie, než tie na dverách toalety.
Belo Hefler
Ilustračné foto: Stock.xchng
******************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
