Priznám sa, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (NS SR) o zrušení rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave o vysokej pokute, vyrubenej mestu Rožňava Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO), ma dosť prekvapilo, no musím jedným dychom dodať, že to moje prekvapenie bolo veľmi príjemné. Najmä potom, keď som si prečítal zdôvodnenie tohto rozhodnutia.
Nečakal som to od súdu, ktorý dnes riadi neslávne známy predseda, údajný priateľ Baki Sadikiho. No klobúk dole pred senátom tohto súdu, jeho predsedníčkou, pani sudkyňou JUDr. Idou Hanzelovou a pred jej v pravom zmysle slova šalamúnskym a (aj podľa mňa) veľmi múdrym rozhodnutím. Najvyšší súd totiž na rozdiel od Krajského súdu nerozhodoval striktne podľa „litery zákona“, ale vo svojom rozhodovaní prihliadal najmä na „ducha zákona“.
Pokúsim sa vysvetliť moje vnímanie tohto spravodlivého rozhodnutia.
Krajský súd rozhodoval presne (dá sa povedať, že až „matematicky“ presne) podľa napísaného ustanovenia a paragrafu zákona, ktorý jasne a zreteľne hovorí, že keď sa nedodrží 14-dňová ochranná lehota, tak nekompromisne nasleduje rigorózne stanovená 5-percentná pokuta z predmetnej výšky zakázky. No NS SR na rozdiel od KS prihliadal najmä na to, prečo bol tento zákon prijatý, čo jeho prijatím zákonodarca sledoval, či sleduje, a čomu chcel týmto zákonom zákonodarca zabrániť, alebo čo chcel jeho prijatím dosiahnuť.
Zákonodarca chcel tou 14-dňovou ochrannou lehotou (aj podľa názoru NS SR) chrániť práva ostatných účastníkov verejnej súťaže. No pretože sa súťaže zúčastnil len jediný a zároveň aj jediný úspešný uchádzač o verejnú zákazku, nebolo koho chrániť, ani koho uprednosťovať tou, v tomto prípade nešťastnou 14-dňovou ochrannou lehotou viazanosti ponúk, počas ktorej mesto nemalo uzatvárať zmluvu o dielo.
Dovolím si však k tomu uviesť ešte tri poznámky.
Pán primátor Burdiga, asi v návale veľkej radosti z tejto príjemnej správy, na svojom blogu okrem iného napísal: „Áno, dobre vidíte!!! Tieto peniaze, ktoré nám ostanú “doma”, zúžitkujeme a použijeme ich v prospech mesta.” Toto je ale veľká populistická hlúposť. Pán primátor nám tu tvrdí, že dokáže „doma“ zúžitkovať peniaze, ktoré nemá a ani nikdy mať nebude. Chcel by som mať podobné (nadprirodzené) schopnosti.
Druhá moja poznámka sa týka toho, že na tejto kauze je už príznačná chybovosť v uvádzaní dátumov a z týchto „formálnych banalít“ plynúce veľké problémy. Možno je to až nejaká dátumová kliatba nášho mesta. Totižto tá vysoká pokuta bola mestu vyrubená údajne po „administratívnej chybe“ niektorého úradníka, možno aj primátora, ktorí si nedali pozor na dátumy, či nevenovali dostatočnú pozornosť dátumom, ktoré na dôležité listiny uvádzali. No a paradoxne, keď si dnes všimnete zoskenovanú prvú stranu rozhodnutia NS SR, tak je tam na stránke vpravo dole uvedený dátum prijatia rozhodnutia mestským úradníkom 32.07.2013, ktorý je následne preškrtnutý a prepísaný na 23.07.2013. Hrôza, že?
A tretia moja poznámka je trochu smutnejšia, pretože ja som v mojom (podobnom) podaní také šťastie na súde nemal. Chcel som pre mesto dosiahnuť lepšie zhodnotenie predaja obchodného podielu v TEKO-Re (dnes STEFE Rožňava), ktorého cena bola, nie len podľa mňa, veľmi podhodnotená. No pre tvrdosť litery zákona (alebo pre jeho nedokonalosť) som úspešný nebol, aj keď moje podanie tiež sledovalo ducha zákona, ktorý bol podľa mňa prijatý preto, aby komunálni poslanci boli kontrolovaní a kontrolovateľní občanmi tak, aby nemohli šafáriť so spoločným majetkom ako sa im zachce. No podľa litery zákona som nemal, povedané právnickou terminológiou, tzv. legitimáciu (alebo legitimitu) na predmetné podanie. Bol som neúspešný aj napriek tomu, že som mal stopercentne vydokladovanú skutočnosť, že cena predávaného podielu mesta bola značne podhodnotená.
Tibor Takáč
Ilustračné foto: Stock.xchng
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
Predchádzajúce príspevky si môžete prečítať kliknutím sem
