Pred piatimi rokmi, 12. apríla v neskorých večerných hodinách navždy dotĺklo srdce nášho spoluobčana Gábora Tökölyho, historika a archeológa, vynikajúceho spolupracovníka, oddaného svojej rodine i práci, dobrého človeka s veľkým a otvoreným srdcom. Bol to skutočný lokálpatriot, oddaný Rožňave a jej pohnutej, ale i slávnej histórii, jej veľký propagátor, na ktorého si však jeho rodné mesto s vďakou spomenulo trochu neskoro: in memoriam.
Mnohokrát sme počuli od neho veľa múdrych slov, ktoré nám mali čo povedať, takže, ako inak si naňho spomenúť, ak nie pripomienkou niektorých jeho viet. Vybrali sme dve ukážky: úryvok z príhovoru na slávnosti odhalenia pamätnej tabule zakladateľke betliarskeho múzea Dr. Alžbete Güntherovej a úryvky z otváracieho prejavu na vernisáži výstavy 700 rokov rožňavskej katedrály, z ktorého sa zachoval aj originál v maďarčine, takže ich aj predkladáme dvojjazyčne:
„Málokto sa v tejto profesii dožije uznania. Zanietená, skromná armáda múzejníkov, pamiatkarov, historikov umenia a kurátorov takmer vôbec nepozná pocit skutočného ocenenia či pozornosti zo strany verejnosti, o vďake ani nehovoriac. A pritom sú to oni, ktorí pre nás a neraz aj pred nami chránia a sprostredkovávajú nám hodnoty nášho spoločného dedičstva, veľkolepé diela dávno mŕtvych majstrov a krásu vytvorenú dávno zabudnutými predkami. Oni sú tí, ktorí navzdory čoraz ničivejšiemu náporu nevkusu a falošných hodnôt, sa nebadane snažia aspoň ukradomky vniesť krásu skutočných hodnôt do našich nezriedka jednotvárnych životov, povýšiť náš krátky pobyt na zemi na život dôstojný človeka.“
„Málokto si uvedomuje, uprostred akého bohatstva tu žijeme, málokomu chýbajú poklady, ktoré sme sami zničili, alebo o ktoré sme prišli vďaka nečinnému prizeraniu sa bezbrehému pustošeniu likvidátorov hodnôt. Príliš dlho a ľahko sme sa vzdávali opory, ktorú nám stále ponúkala naša minulosť, až sme jedného dňa prišli aj o prirodzenú zvedavosť na ľudí, ktorí tu pred nami žili a na hodnoty, ktoré naši predkovia vytvárali pre večnosť .“
„Kevesen tudatosítjuk magunkban, hogy mekkora gazdagságban élünk. Keveseknek hiányzanak a könnyelműen elherdált kincsek, amelyek egy részét magunk cseréltünk fel értéktelen hiábavalóságokra, másik része pusztulását pedig tétlenül szemléltük. Túl könnyen mondtunk le a múltunkból sugárzó erőről, és egy szép napon arra ébredtünk, hogy már természetes kíváncsiságunkat is elveszítettük. Már nem érdekeltek minket az előttünk élt ősök és az értékek sem, amelyeket ők az örökkévaláság számára teremtettek. „
„Pokúsim sa spolu s vami zamyslieť nad trpkou realitou súčasnosti, v ktorej sme sa nebadane ocitli, nad našim znepokojujúco vyhasínajúcim historickým vedomím, ktoré podlamuje našu sebaistotu a zneisťuje našu budúcnosť. „
„Tegyünk inkább egy kísérletet arra, hogy közösen elgondolkodjunk napjaink keserű valóságáról, az útról, amely oda vezetett, hogy észrevétlenül szinte teljesen elveszítettük gyökereinket, történelmi tudatunk soha nem tapasztalt mélységekben pislákol, és megtört önérzetünk, már jövőnket.“
54 rokov je vrchol tvorivého veku človeka, ktorý sa chystal ešte veľa toho urobiť a napísať. Gabi Tököly odišiel priskoro a tak náhle, že sme si všetci, ktorí sme ho poznali, tú trpkú skutočnosť ešte dlho nedokázali uvedomiť. Svoju prácu nestihol dokončiť a v Rožňave po ňom ostalo prázdne miesto, ktoré ešte dlho nebudeme vedieť zaplniť. Spomínajme naňho s vďakou a úctou; nech jeho odkaz ostane tvorivou inšpiráciou pre nasledovníkov. Miesto jeho posledného odpočinku na cintoríne v Rožňave nech je aj 12. apríla 2011 pokryté kvetmi a spomienkami.
Edita Kušnierová
Foto: Archív Inforoznava.sk / Belo Hefler
Súvisiace články: Venované pamiatke G. Tökölyho
******************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
