Tak znie voľný preklad názvu nádherného dokumentárneho filmu, ktorý natočil Vean Vereb András o človeku, ktorého mnohí poznajú ako Gyuriho z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Szoborfák.
Mali sme to šťastie a na slávnostnú premiéru sme sa s jeho rodákmi, priateľmi, spolupracovníkmi a susedmi vybrali priamo do Budapešti v jednu septembrovú sobotu. Do kina s honosným názvom Uránia Nemzeti Filmszínház. Na jednej z hlavných budapeštianskych ulíc, symbolicky pár metrov od Slovenského inštitútu.
Pre tých, čo to nevedia, Gyuri Nagy je predsedom Združenia gemerských remeselníkov. Keďže ich aktivity a chýr o nich už dávno presiahli hranice nášho štátu, zúčastnili sa minulý rok výstavy v Tiszaújvárosi. Tam ho uvidel režisér a na rovinu sa spýtal, čo sa mu stalo. Od Gyyuriho sa mu dostalo odpovede: „Áále, mal som taký úraz.“
Režisérovi to nedalo a tak vyzvedal ďalej od ostatných účastníkov výstavy. Keď mu vysvetlili, že človek, ktorý vedie gemerských remeselníkov, preležal dlhé mesiace v nemocnici a učil sa odznova rozprávať a chodiť, okamžite zavolal svojmu producentovi a nadšene tvrdil, že má námet na film.
„Vyzeralo to ako žart“ – spomína Gyuri. „Keď sa ma spýtal, kedy môže k nám prísť a začať nakrúcať, stále som to bral s rezervou. Keď mi následne zavolal, že je všetko pripravené, objednané a potrebuje termín a ubytovanie pre členov štábu, vtedy mi to došlo. Ten chlap to myslí vážne.“
„Dobre, povedal som si, najlepšie bude, ak prídu počas pastierskych dní, uvidia našich členov, spolupracovníkov, udržiavanie tradícií, atmosféru, pochopia ..“ pokračuje, odpovedajúc na zvedavé otázky. Tak tomu aj bolo, ako vidno z výsledku, režisérovi sa podarilo zachytiť všetko: Gyuriho príbeh, jeho neskutočnú pevnú vôľu ale aj zmysel pre humor, podporu jeho rodiny, súdržnosť celej komunity aj predstaviť remeselníkov a región. A to v tom najlepšom svetle, v akom sa to kedy podarilo.
Späť k premiére: do Budapešti vyrazili na pravé poludnie 3 autobusy plné ľudí. z Dlhej Lúky, Krásnohorského Podhradia, Rožňavy. Ostatní šli v predstihu, ráno, aby mohli pripraviť výstavu prác, občerstvenie a vítať prichádzajúcich. Pred kinom rozprestretý červený koberec, pre túto príležitosť. Vysmiaty Gyuri, mierne nervózny režisér, pofajčievajúci pred vchodom, dojatí a hrdí ľudia z Gemera. Zvláštna atmosféra. Nádherné, dôstojné priestory. Filmszínház – niečo ako divadlo a kino dokopy.
Po 50 minútach, záverečnom predstavení a klaňačke atmosféra ozvláštnela, väčšmi ako predtým. Veď to, ako sa o ľuďoch z Gemera vyjadrovali, snáď nemôže byť ani pravda. Toto všetko dokázal jeden človek – a jeden dokument – videá,piesne, myšlienky. Ako napr. táto: Nie zemepisná poloha ani nie doba určuje osud človeka, ale to, čomu verí a čo činí.
Vraj najúžasnejšia schopnosť na nás ľuďoch je schopnosť tvoriť, meniť sa, milovať a byť väčší, ako je naše utrpenie. Gyuri už dávno dokázal sebe aj druhým, že to tak je. O svojich úrazoch a nehodách rozpráva už s ľahkosťou. Aj o tom, ktoré zmenilo jeho život a obrátilo všetko naruby. Pýtam sa ho, čo mu chýba z predošlého života, bez rozmýšľania povie : šport a najmä futbal. Chceme vedieť, či sa niečo zmenilo teraz, po tom filme: „Nie, ani nechcem, ani ja a ani moja rodina. Necítim sa byť slávny alebo slávnejší ako predtým a nechcem aby sa týmto dokumentom niečo zmenilo. Som rád, že sa naša obec opäť propaguje. Že András (režisér – pozn.) povolil, aby sme film a jeho posolstvo ďalej šírili, premietali, kopírovali, posúvali jeho myšlienky ďalej, použili na propagáciu nášho spolku a našej obce. „
Tej obce, o ktorej sa vo filme hovorí: „Tam, v strede dlholúckeho sveta, žijú ľudia, ktorí hľadajú to, čo spája a nie to, čo rozdeľuje. V Krásnohorskej Dlhej Lúke môžeme vidieť ľudí, ktorí kultúru iných nielen prijmú, ale si ju aj zamilujú.“
Možnosť zasmiať sa, aj poplakať si od dojatia máte už tento víkend, nenechajte si ju ujsť.
Foto: Krasnahorka.info a GIT
