Po určitom čase som zas navštívil Dobšinú, pri príležitosti pomaturitného stretnutia po päťdesiatych rokoch. Bol som sa pozrieť na námestie, ktoré je v rekonštrukcii, ako napredujú práce.
Zaujala ma však jedna vec, ktorú bežný obyvateľ Dobšinej asi nepostrehne, pretože sa to deje pomaly pred jeho očami a pravdepodobne to nevníma tak, ako človek, ktorý príde do Dobšinej po určitom čase a vidí ten rozdiel.
O čo ide?
O pohľad na samotný Pišel, ako vidíte na obrázku. Nechcem sa tu rozpisovať o samotnom stredisku lyžiarskeho areálu, o ktorom už bolo popísané veľa, hoci to tak trocha aj spolu súvisí.
Niekedy dávno, keď sa radní páni pozerali z radnice na Pišel asi tak v rokoch 1940 až 1950, ako aj dávno pred tým, naskytol sa im pohľad na obrobené políčka a takzvaný Okrúhly a Farársky Pišel s malými lesíkmi. Celkom navrchu sa jemne črtal úplne maličký lesík.
Keď prišlo združstevňovanie, obrobené políčka začali zarastať trávou, ale brázdy ostali. Potom prišla výstavba Alwegu, brázdy sa zarovnali. V zime sa „súdruhovia na radnici“ mohli hrdo pozerať na lyžiarsky ruch na tomto kopci – približne do roku 1980. Z nepochopiteľných dôvodov, najmä po Nežnej revolúcii, začal nielen Pišel, ale aj Alweg chátrať.
Dobšinčania, pozrite sa lepšie hore na samotný kopec. Pomaly a isto začína zarastať nie trávou, ale náletovými rastlinami po celom úbočí kopca. Horný malý lesíček je už bohato obrastený brezovým lesom a keď to pôjde ďalej takýmto tempom, celkom iste lúky na Pišli zmiznú a bude nad Dobšinou nový les, podobný Štengerajšu. Najlepší výhľad na toto dianie je práve z radnice.
Nuž záverom azda len toľko: Nemrzí vás a vašich radných tento zaiste trocha smutný pohľad?
Rudolf Pellionis
Foto: Dobsina.net
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
