Od parlamentných volieb v roku 1998 volíme poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na kandidátkach na úrovni celého Slovenska. To spôsobilo veľa problémov, ktoré dnes reálne cítime.
Poslanci so stovkami preferenčných krúžkov zastupujú viac ako 5 miliónov ľudí. Stranícke centrály zostavujú kandidátne listiny, v ktorých určia, kto ma akú šancu pôsobiť v parlamente. Namiesto toho, aby fungovali v regiónoch, spoliehajú sa na médiá a tvár svojho lídra.
Nič z toho nám neprospieva.
Potrebujeme strany, ale s obsahom
Už sme si zvykli na to, že strany nazývame menom lídra a veľmi usilovne musíme premýšľať, aby sme k ním pridali ďalších päť mien. Niektorí sa už zmierili s tým, že súčasťou demokracie sú partaje, pripomínajúce spoločnosti s ručením obmedzeným, startu-upy, alebo klastre.
Inak sa nedá nazvať politický subjekt, postavený na tvári jedného človeka, po ktorom sa do parlamentu prepašuje niekoľko ľudí, správne umiestnených na kandidátnej listine.
Tak sa stáva, že 5, 4 milióna ľudí z rôznych kútov Slovenska zastupujú poslanci iba so stovkami preferenčných krúžkov. Mimochodom, aktuálne máme v parlamente ľudí, ktorý v posledných parlamentných voľbách získali 235, 480, 662, 793, 883, alebo 946 krúžkov.
Dobré vzťahy v straníckej centrále sú evidentne viac, ako silný mandát od voličov. Na škodu nás všetkých.
Žijeme v parlamentnej demokracii, ktorú netreba znevažovať, ani spochybňovať. Bez politických strán to nejde. Preto snahou o zmenu súčasného stavu je petícia, ktorou sa má zvýšiť počet volebných obvodov na toľko, koľko je krajov.
Mimochodom, mali sme to do roku 1998. A keď sa pozrieme k susedom, musíme konštatovať, že všade je viac ako jeden volebný obvod. Česká republika 14 volebných obvodov, Poľská republika 41 volebných obvodov, Maďarsko 106 jedno-mandátových volebných obvodov.
Každá z týchto krajín, tak ako Slovensko, prechádzala rovnakú cestu demokratizácie od roku 1990. V každej z krajín V-4 sa v roku 1990 znovuobnovila miestna územná samospráva a postupne boli zriadené aj vyššie územné celky.
Jeden volebný obvod je o straníckych centrálach a nie o našich regiónoch. Každé volebné obdobie je v parlamente výrazné zastúpenie poslancov z bratislavského kraja. Z ôsmich krajov je to pritom až šiesty najväčší, presnejšie, z ôsmich krajov je tretím najmenším!
Parlament iba o Bratislave?
Bratislavský kraj tvorí osem okresov s necelými 650-tisíc obyvateľmi, je teda z ôsmich krajov tretí najmenší. Napriek tomu ho po voľbách 2002 zastupovalo 63 a o štyri roky neskôr 54 poslancov. V rokoch 2010 až 2012 ich už bolo až 71, obsadili 39 percent mandátov.
Po predposledných voľbách v priebehu volebného obdobia zložilo poslanecký sľub 68 reprezentantov z tohto kraja a aktuálne zastúpenie dosahuje počet 54 poslancov.
Prešovský kraj (13 okresov, vyše 800-tisíc obyvateľov) je najväčší na Slovensku, no v parlamente ho reprezentuje iba 12 poslancov, Košický (11 okresov, takmer 700-tisíc obyvateľov) – tiež iba 12 poslancov a Žilinský kraj (11 okresov, necelých 700-tisíc obyvateľov) 13 poslancov.
Približne o 20-tisíc občanov menej žije v Nitrianskom kraji (7 okresov) a má v NR SR 16-členné zastúpenie, Banskobystrický (13 okresov, 650-tisíc ľudí) – 19, Trenčiansky (9 okresov, takmer 600-tisíc obyvateľov) – 10 a najmenší Trnavský kraj (7 okresov, viac ako 500-tisíc obyvateľov) má 14 poslancov v NR SR.
Ako to zmeniť?
Petícia v znení: „My, dole podpísaní občania, na základe čl. 27 Ústavy SR a zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve žiadame, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky konali tak, že voľby poslancov do Národnej rady SR sa budú konať vo volebných krajoch, ktorých počet a hranice budú kopírovať územnosprávne členenie v zmysle osobitného zákona,“ začala 10. mája 2019 a predpokladáme, že 100 000 podpisov voličov potrebných na to, aby sa touto zmenou musel zaoberať parlament, bude získaných v jeseni.
Tak, aby najbližšie parlamentné voľby boli posledné v zle nastavenom systéme a každé ďalšie nech budú otvorené regiónom, aby si voliči mohli v každom kraji voliť kandidátov, ktorých poznajú a od ktorých budú žiadať informácie o práci v parlamente pre ich región.
Petícia má však aj ďalší prínos. Ide o spravodlivé rozdelenie mandátov v parlamente. Každý kraj bude mať toľko poslancov, koľko mu patrí vzhľadom na počet obyvateľov.
Napríklad Bratislavský kraj už nebude zaberať tretinu mandátov v parlamente, lebo vzhľadom k počtu obyvateľov mu bude patriť 17 mandátov. Trnavský kraj bude mať po novom 16 kresiel namiesto súčasných 14. Trenčín si polepší z 10 mandátov na 17.
Nitriansky kraj má momentálne 16 poslancov, ale bude mať 18. V prípade Žilinského kraja sa zvýši počet členov parlamentu zo 14 na 17. Najviac poslancov, vzhľadom k najväčšiemu počtu obyvateľov, bude v Prešovskom a Košickom kraji, ktoré momentálne majú po 12 poslancov, ale tak im bude patriť po 23 mandátov.
Doteraz nikto nevie, koľko poslancov z ktorého kraje bude po voľbách v parlamente, lebo kandidáti sú umiestňovaní na kandidátne listiny podľa vôle straníckych centrál.
Nový systém zavedie, že pre každý kraj bude garantovaný počet mandátov a je už iba na kvalite kandidátov, ako presvedčia voličov, že si zaslúžia pôsobiť v Národnej rade Slovenskej republiky.
Stop extrémizmu
Napriek tomu, že Slovensku aj Európskej únii sa relatívne darí z hľadiska vývoja ekonomiky a veľmi vážnu celosvetovú krízu sme zvládli, narastá u nás extrémizmus a populizmus. Jeden volebný obvod im dokonca otvára brány parlamentu.
Banskobystrický kraj si v minulom volebnom období „užil svoje“, až teraz sa mu otvára prístup k Európskym investičným a štrukturálnym fondom, a postupne spláca časový dlh za obdobie, ktoré stratil svojim hlasovaním v župných voľbách v roku 2013. Tam sa ponaučili, ľudia v regióne pochopili. Krajina zatiaľ nie. Napriek tomu treba otvorene povedať, že samospráva vystavila extrémizmu stopku.
V krajských voľbách v roku 2013 získali extrémisti 1 mandát krajského poslanca, hoci tých mandátov bolo 408, ale obsadili jedno županské kreslo. V roku 2017 im voliči toto kreslo zobrali a zo 416 mandátov krajských poslancov získali 2.
V komunálnych voľbách v roku 2014 neobsadili ani jednu starostovskú stoličku, hoci ich bolo takmer 3 tisíc. V mestách, obciach a mestských častiach Košíc a Bratislavy celkovo pôsobí takmer 20 tisíc poslancov. No ich „osobnosti“ získali iba 33 mandátov. Vo vlaňajších komunálnych voľbách obsadili jeden mandát starostu a 42 poslancov.
Tam, kde ich ľudia reálne poznajú, tam im jednoducho neveria. Práve preto, lebo ich poznajú.
V jednom volebnom obvode pre parlamentné voľby sa kandidáti zavesia na lídra, ktorý šíri nenávisť a na tejto vlne sa ich niekoľko prepašuje do Národnej rady Slovenskej republiky. A touto cestou sa ešte na jednotlivcov na území celej krajiny nalepí zopár preferenčných krúžkov.
Ukazuje sa, že proti extrémizmu nestačí budovať hrádzu, ale rovno ho treba rozbiť. Práve tak, aby sme si volili tých, čo poznáme a vieme, že budú sledovať potreby regiónu a nie túžbu straníckej centrály.
Petícia bude zbieraná priebežne, tak priamou komunikáciou s obyvateľmi v regiónoch, ako aj na web stránke peticie.com. Pre petičnú akciu bola zriadená špeciálna web stránka www.parlamentregionov.sk
Na tejto web stránke budú priebežne publikované aj podporné vyjadrenia osobností k prínosu voľby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v krajoch.
Autor je politológ, expert na samosprávu a predseda petičného výboru
Foto: Archív MK a NR SR
