Pojem monarchia vyvoláva u ľudí žijúcich v republikách zvláštny pocit anachronizmu či prežitku.
Pre obyvateľov kráľovstiev sú však monarchické tradície bežným “status quo“ a vnímajú ich s pocitom hrdosti na kontinuálnu históriu s pevne danými pravidlami. Neoddeliteľnou súčasťou monarchií sú sprievodné ceremónie a obrady, ktoré v republikách nepoznáme. Celonárodnou oslavou býva narodenie kráľovského potomka, svadba či oslava narodenín panovníka. Najvýznamnejšími udalosťami v histórii bývali korunovácie a pohreby panovníkov, ktoré sú úzko spojené s konkrétnymi sakrálnymi objektmi.
Roskilde Domkirke
Roskilde je jedno z najstarších dánskych miest. Vzniklo ako obchodné centrum na križovatke ciest v plytkom fjorde vo východnej časti ostrova Sjæland. Budovať ho začal kráľ Harald Blåtand (Modrozub), ktorý nechal v rokoch 950 – 986 nad fjordom postaviť jednoduchý drevený kostol a postupne preniesol politické centrum krajiny z jutského Jellingu na Sjæland. Na konci 10. storočia bolo Roskilde sídlom kráľa i biskupa. Kostol bol zasvätený Najsvätejšej Trojici a nezachovali sa z neho žiadne artefakty. V roku 987 v ňom bol pochovaný Harald Blåtand.
Harald Blåtand bol synom Gorma den Gamle (Starý), ktorý je považovaný za prvého kráľa jutskej časti Dánska. Harald sa pokladal za zjednotiteľa Dánov, čo dokumentuje nápis na runovom kameni v Jellingu: “Kráľ Harald dal vyhotoviť tento kameň na počesť svojho otca Gorma a matky Thyry. Ten Harald, ktorý dobyl celé Dánsko a Nórsko a urobil z Dánov kresťanov.“ Kým Gorm den Gamle kruto a nekompromisne bránil šíreniu kresťanstva medzi Dánmi, Harald Blåtand ho sám prijal a prispel k christianizácii krajiny. Roskilde bolo hlavným mestom až do roku 1416, kedy bolo sídlo kráľa premiestnené do Kodane.
Sídlom biskupstva sa Roskilde stalo v roku 991 a z podnetu biskupa Svenda Nordmanda na mieste dreveného kostola začala výstavba kamenného chrámu, ktorý bol dokončený v roku 1080. Donátorkou mohutnej románskej stavby bola princezná Estrid, sestra kráľa Knuda den Store (Veľkého). Kostol v susedstve kláštora dostal podobu trojloďovej baziliky a okolo roku 1100 bol komplex obohnaný hradbou.
Rozsiahla prestavba románskeho kostola na veľkolepú gotickú katedrálu je spojená s najznámejším roskildským biskupom Absalonom z rodu Hvide. Zahájil ju krátko po svojom zvolení v roku 1170, dokončená bola až v roku 1280 zásluhou biskupa Pedera Sunesøna, ktorý bol rovnako ako Absalon vysvätený Paríži, čo výrazne ovplyvnilo podobu kostola. Na katedrálu bolo použitých viac ako 3 milióny tehál a bola prvou gotickou stavbou v Dánsku.
V 14. storočí boli do západného priečelia zakomponované dve veže, dominantné ihlovité strechy boli dobudované až v roku 1635 počas panovania Christiana IV. Siluetu katedrály vyvažuje šesťboký sanktusník na hrebeni strechy nad krížením. Západné priečelie dotvárajú veľkolepé dvere z dielne Geerta Barchmanna, portál sa používa len pri štátnych príležitostiach, naposledy 23.septembra 2006, kedy boli ostatky princeznej Dagmar, ruskej cárovnej Márie Fjodorovny, prevezené do Sankt Peterburgu. Do katedrály sa vstupuje južným vchodom.
Katedrála v Roskilde je najdôležitejším pohrebným kostolom dánskych kráľov. Vo svätyni sú uložené ostatky 38 kráľov a kráľovien od doby Christiana III., s výnimkou kráľovnej Karolíny Matildy, manželky Christiana VII., ktorá bola pochovaná v Celle pri Hannoveri a Frederika IX. s kráľovnou Ingrid, ktorí boli uložení do novej kaplnky mimo katedrály. Pod podlahou sanktuária sa nachádzajú i ostatky Haralda Blåtanda a donátorky románskeho chrámu princeznej Estrid.
K bazilike bol postupne pristavaný veniec kaplniek. K severnému priečeliu kaplnka Glücksburgovcov, Sv. Bridget a Christiana IV. a k južnému priečeliu kaplnka Troch kráľov, Frederika V. a k chóru Kapitulný dom.
Vďaka množstvu umelecky prevedených náhrobkov pôsobí strohý luteránsky interiér majestátne. Katedrála bola do roku 1536 poslednou baštou katolicizmu na Sjaellande a po prechode do vlastníctva luteránskej cirkvi boli zničené všetky katolícke symboly. Len vďaka tomu, že bola hrobkou monarchov, bola ušetrená od divokého rabovania, ktoré sprevádzalo reformáciu v iných častiach krajiny. K najcennejším kusom mobiliára patrí krídlový oltár z roku 1560 vyrobený v Antverpách, dve drevené stély z roku 1420, ktoré sa zachovali na stenách chóru a kazateľnica z roku 1610 vytesaná z pieskovca, mramoru a alabastru, ktorú kostolu daroval Christian IV. a pochádza z dielne známeho sochára Hansa Brockmana.
Umelecky najcennejším sarkofágom je gotický alabastrový náhrobný reliéf Margaréty I. na chóre za hlavným oltárom, ktorý vytvoril lübecký sochár Johaness Jung. Toto výsadné miesto náleží uznávanej panovníčke, ktorá síce nebola kráľovnou, iba regentkou, založila však personálnu úniu severských štátov, ktorej vládla až do svojej smrti.
Margaréta I. sa narodila v roku 1353 vo Vortinborgu ako mladšia dcéra kráľa Valdemara IV. Atterdaga. Jediné očakávania spojené s jej osobou sa týkali následníka trónu, ktorého mala porodiť nórskemu kráľovi Håkonovi VI. Magnussonovi, za ktorého ju ako 12 ročnú vydali. V roku 1375 však Valdemar IV. umrel bez mužského potomka a dánska ríšska rada prekérnu situáciu vyriešila zvolením Margarétinho neplnoletého syna Olufa kráľom. Oluf III. sa po Håkonovej smrti stal i nórskym kráľom, čím sa zrodila dánsko – nórska ríšska únia (dansk-norsk rigsfælleskab), ktorej prvou panovníčkou bola regentka Margaréta I.
Rokovania s Margarétou viedla i švédska aristokracia ustavične sa sporiaca s Albrechtom I. Meklenburským, ktorého sami povolali na trón, keď v roku 1387 iba 17 ročný Oluf III. umrel. Pár dní po jeho smrti bola Margaréta zvolená “splnomocnenou regentkou“ Dánska a Nórska a v roku 1388 v Dalaborgu uzavrela spojenectvo i so švédskou šľachtou. Kráľom bol vyhlásený Erik Pomoranský, vnuk jej staršej sestry Ingeborg, ktorého adoptovala a po jeho korunovácii v Kalmare bola v roku 1397 podpísaná zmluva vedúca k vzniku Kalmarskej únie. Zmluvou Margaréta I. získala vládu nad tromi krajinami. Postupne sa jej podarilo navrátiť majetky, ktorými Valdemar IV. uplácal svojich stúpencov a zvládla i reformu bezcennej dánskej meny. Jej politika bola vždy prezieravá, ani najlákavejšie návrhy na spojenectvo ju neprimäli odstúpiť od neutrality. Sobášom Erika Pomoranského s Filipou, dcérou anglického kráľa Henricha IV., vytvorila v roku 1406 aj obrannú alianciu medzi Kalmarskou úniou a Anglickom. Margaréta I. bola štátnicky veľmi zdatnou panovníčkou a vládla až do svojej náhlej smrti v severonemeckom Flensburgu v roku 1412. Roskildskej katedrále zanechala veľké imanie pod podmienkou, že za ňu budú konané pravidelné omše. Táto tradícia bola porušená po reformácii, ale jej pamiatku dodnes pripomína vyzváňanie zvona v sanktusníku. Meno Margaréta dostala i prvorodená dcéra Frederika IX., ktorá sa narodila 16. apríla 1940, súčasná kráľovná Margaréta II.
Alena Golianová, Kodaň
Pokračovanie nabudúce, predošlé príspevky najdete v rubrike Cestopisy alebo kliknutím sem
