Budovu kláštora (presný názov: Kláštor Milosrdných sestier sv. Vincenta z Pauly) dal postaviť v rokoch 1866 – 1868 rožňavský biskup István Kollartsik (Štefan Kolarčík pôvodom zo Župčian pri Prešove) v neorenesančnom slohu na mieste dvoch stredovekých domov.
Rádové sestry v kláštore úspešne viedli škôlku, základnú i meštiansku dievčenskú školu. Zrušenie kláštora v 50-tych rokoch 20. stor. znamenalo nielen koniec vzdelávania dievčat v kresťanskom duchu, ale aj odstránenie vzácnych terakotových plastík z hlavnej fasády kláštora: madony, anjela s dieťaťom v náručí a reliéfu Nechajte dietky prísť ku mne…, ktoré boli vyhodené do pivnice kláštora a celé desaťročia bývali zasypané uhlím.
K ich reštaurovaniu a revitalizácii kláštora došlo až v 90. rokoch 20. stor. V súčasnosti je kláštor znovu obývaný rádovými sestrami Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – szatmárok (podľa miesta založenia rádu v Satu-Mare v Rumunsku). V štíte hlavnej fasády je umiestnený zreštaurovaný erb biskupa Kollartsika.
Edita Kušnierová
