V Rožňave je už zaužívané toto pomenovanie pre rad obchodíkov pod mestskou vežou.
Je pamiatkou na chýrne rožňavské jarmoky, ale aj na obchodný a spoločenský život v meste od stredoveku. Bolo tradíciou u európskych stredovekých miest, že na hlavnom námestí – rínku stávala radnica, okolo ktorej sa koncentroval spoločenský život mesta.
Ten zahrňoval aj dennú starostlivosť o nákup potravín. Predávalo a kupovalo sa prevažne na rínku v blízkosti radnice, kde boli mestské váhy a predaj sa dal kontrolovať. Tu mali svoje stále miesto mäsiari, ktorí predávali mäso priamo z výseku (v českých krajinách sa preto vžilo pomenovanie „masné krámy“). Tu sa čapovalo víno z mestských pivníc, ktoré sa dodnes zachovali a boli tu aj mestské kúpele s barbierom, ktorý nielen holil a strihal, ale aj púšťal žilou a ťahal zuby.
Krámy boli murované, ale aj drevené, a mestskú vežu s radnicou (neskôr kostolom jezuitov) obklopovali z dvoch strán, ako to vidno na starej rytine. Drevené časti vznikom nových predajní na rožňavskom námestí zanikli ešte v priebehu 19. storočia, murované obchodníky sa zachovali, a dodnes plnia svoju pôvodnú funkciu.
Začiatkom 70. rokov 20. storočia, keď sa pripravovali prvé oslavy 700. výročia založenia mesta (mimochodom, nepodložené nijakým historickým dátumom), plánovalo vedenie mesta krámiky zbúrať a namiesto nich postaviť pamätník v podobe siedmich baníckych kahancov.
Pracovníci len nedávno vzniknutej okresnej pamiatkovej správy mali čo robiť, aby krámiky zachránili. Dokonca ich v tomto úsilí podporili aj kolegovia z družobného pracoviska v Olomouci, ktorým sa nepodarilo zabrániť zbúraniu posledných zachovaných „masných krámů“ v Čechách, v Jihlave.
Pamiatkový výskum komplexu rožňavských krámikov potvrdil ich stredoveký pôvod, čo spolu s ich jedinečnosťou (posledné v Československu) bolo tým rozhodujucim dôvodom, že boli ušetrené asanácie. Pre sedem baníckych kahancov (akad. soch. D. Kövesd) bolo vybraté miesto po zbúranom domoradí Šafárikovej ulice, kde ich môžete vidieť dodnes.
Edita Kušnierová
Fotky si zväčšíte kliknutím na ne. Doterajšie časti serálu si môžete pozrieť kliknutím sem
