Radostné? Šťastný? Vŕta mi v hlave, ako týmto prívlastkom rozumieme. Čo nám ešte zostalo z posolstva Vianoc. Že posolstvo?
Vraj objavili Higgsov bozón. Vianoce ponúkajú nádej, že Autorovi spomínaného bozónu (nie objaviteľovi ale Tvorcovi), Tomu, čo vykreoval celý obdivuhodný vesmír, vrátane človeka, Bohu Stvoriteľovi na nás záleží. Že sú to len slová? Veď práve. Vianoce pripomínajú, že Ten, ktorý je mimo priestoru a času sa v konkrétnom čase (Lk2,1-2) narodil na konkrétnom mieste (Lk 2, 4.6). Reálne vstúpil do histórie ľudstva. Evanjelista Ján to vo svojom prológu vyjadril „Slovo sa Telom stalo a prebývalo medzi nami“.
Boh sa oddávna snažil komunikovať s ľuďmi. Často narážal na nepochopenie a strach. A tak sa Ten, ktorého meno sa starí Izraeliti báli čo len vysloviť, narodil ako obyčajné bezbranné bábätko. Všemohúci sa urobil závislým od človeka. Doslova.
Keď vyrástol, „z prvej ruky“ nám komunikoval, kto je Boh.
Jeho definície sú jednoduché: Boh je Láska. Otec. Je blízko pri človeku. Fandí nám. Mne. Tebe. „Človečina“ mu nesmrdí. Veď keď zvládol betlehemskú maštaľ…
Dostávame sa ku dôvodom, prečo môžu byť Vianoce radostné. Ak sa (vraj) niekto chce dostať k lukratívnemu biznisu, potrebuje, aby za ním stál niekto vplyvný. A ak za mnou stojí Najvyšší? Veď prišiel na svet nato, aby mohol byť „Emanuel“, „Boh s nami“. S Jeho podporou sa aj nemožné stáva uskutočniteľným. Slová ako odpustenie (ako opak hnevu či nenávisti), nádej (ako opak apatie až zúfalstva) prechádzajú z abstrakcie do reality. Tu končia predsudky a strach. Začína osobný vzťah, postavený na dôvere. Boh verí človeku a človek sa učí dôverovať Bohu. Akokoľvek neuveriteľne to znie. Miestom tohto dialógu je ľudské svedomie. Modlitba…
Človek je obdarovaný. Nie preto, že by si to zaslúžil. To by už nebol dar, ale výplata. Dôvodom obdarovania je láska. Mimochodom, tu kdesi možno nájsť veľmi pozitívny aspekt vianočnej hojnosti, nákupov a honby za darčekmi. Nechcem tu vyhlasovať amnestiu na nákupnú horúčku. Ale to Boh prvý obdaroval človeka. Cítime sa byť obdarovaní?
Vedomie obdarovanosti ilustruje, že som milovaný. Vytvára sa mikroklíma nádeje. Že to tu má zmysel. Svet. Život. Všetko. Vrátane písania tohto článku. Také drobné všedné ľudské radosti. Z ktorých sa postupne skladá mozaika šťastia.
V mene rožňavských saleziánov prajem obyvateľom nášho krásneho mesta radostné vianočné sviatky a šťastný nový rok 2012.
Paľo Piatrov, sdb
Ilustračné foto: NASA / Záber vesmíru z Hubblovho teleskopu
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
