Tu sa – výnimočne – nedozviete žiadne odpovede maxiegom nadopovaného majstra komentátora. Sobotňajšie popoludnie s Fedorom Gálom a jeho dokumentom Krátká dlouhá cesta spôsobilo, že žiadne odpovede nie sú.
Zostali len otázky, ktoré budú búšiť ešte veľmi dlho. Existenciálne situácie lacné a hlavne bezhlavo rýchle odpovede nepotrebujú. Nie sú totiž riešením problému.
Kto sú Židia 21. storočia?
Má niekto právo robiť druhým to, čo na ňom bolo páchané v minulosti?
Je genocída racionálne zdôvodniteľná?
Kto má právo súdiť?
Kto má povinnosť súdiť?
Boli vykonávatelia vraždenia vredom na tele Západnej civilizácie alebo jej produktom?
Rodíme sa „so zvieraťom v nás“ alebo sa k nám „to zviera“ prikradne a v slabej chvíli do nás vlezie?
Prečo sú ľudia v existenciálnych situáciách zbabelí a/alebo apatickí?
Čo nám prekáža na Rómoch, moslimoch, homosexuáloch?
Čo závidíme Rómom, moslimom, homosexuálom?
Načo je nám sloboda?
Načo je nám zodpovednosť?
Kde hľadať príčiny potreby ponižovať a ubližovať, keď sa nikto nepozerá?
Kde hľadať príčiny potreby ponižovať a ubližovať, keď sme v presile?
Je pravda, že sa diskusie o vine /o obetiach, o treste/ vydávajú za analýzu príčin holokaustu?
Je fakt obludnej tragédie dostatočným dôvodom legitimizovania vlastných neskorších pochybení, omylov a nespravodlivostí?
Prečo sa holokaust objavil práve v čase vrcholnej epochy modernej racionálnej spoločnosti?
Prečo sa spomienky na holokaust často dezinfikujú akceptovaním diskurzu, v ktorom sú len absolútne zlí vrahovia a absolútne dobré obete?
Je holokaust židovským majetkom?
Je v poriadku, keď sa pokúšame hľadať pravdu o tom, prečo nastalo osudné vraždenie?
O čom sa môže pochybovať?
Je vhodné, aby sa vôbec o čomsi pochybovalo?
Aký je vhodný rámec na premýšľanie o holokauste?
Je v premýšľaní o ňom nejaký priestor na pochybnosti?
Je dobre, keď je hľadanie pravdy sprevádzané pochybnosťami?
Čoho sa môžu/majú/smú týkať tieto pochybnosti?
Je partikulárna pochybnosť dôvodom domnievať sa, že skôr či neskôr dôjde k opätovnému opakovaniu holokaustu?
Za čo všetko a ako veľmi možno fyzicky alebo psychicky ublížiť druhému človeku?
Je nenásilná rezistencia najlepšou odpoveďou na násilie?
Je násilie najlepšou odpoveďou na násilie?
Možno niekoho fyzicky zlikvidovať/anihilovať za odlišný názor na holokaust?
Za čo všetko ešte možno zabiť človeka?
Foto: Inforoznava.sk / Lea Máriásiová
Súvisiace články: Zlu sa treba postaviť
