Rožňava sa pripravuje na významné podujatia pri príležitosti 35. výročia Nežnej revolúcie z novembra 1989. Oslavy tohto historického momentu sa uskutočnia v sobotu 16. novembra 2024, v predvečer štátneho sviatku, s bohatým programom, ktorý sa zameria nielen na pripomienku minulosti, ale aj na reflexiu súčasnosti.
Prvé podujatie bude o 17:00 na Námestí baníkov pri soche Františky Andrássyovej. Zástupcovia mesta si spolu s občanmi uctia pamiatku boja za slobodu a demokraciu symbolickým zapálením sviec a krátkymi príhovormi. Počas pietneho aktu zároveň primátor odovzdá Fedorovi Gálovi, sociológovi a jednému z lídrov Nežnej revolúcie, umelecké dielo od výtvarníka Pavla Bradovku, vytvorené špeciálne pre túto príležitosť.
Program, ktorým bude sprevádzať divadelná režisérka Michala Hadušovská, bude pokračovať v rožňavskom Kultúrnom centre Kláštor.
O 18:00 sa tam uskutoční diskusia s Fedorom Gálom, ktorú bude moderovať Karol Sudor, novinár z Denníka N. Diskusia nebude zameraná iba na minulosť, ale predovšetkým na kritické otázky súčasnej spoločnosti. Obaja prijali pozvanie Bela Heflera, politológa a publicistu, ktorý bol pred 35 rokmi členom Slovenskej rady hnutia Verejnosť proti násiliu a jedným z aktérov diania v meste i v regióne. Diskusia bude nielen reflexiou Nežnej revolúcie, ale aj hľadaním paralel s dnešnými spoločenskými a politickými výzvami.
O 20:00 program vyvrcholí koncertom alternatívnej hudobnej skupiny Drť, ktorá patrí medzi jedinečné zoskupenia na slovenskej scéne. Kapela, založená skladateľom a saxofonistom Miroslavom Tóthom, sa v marci 2024 stala laureátom prestížnej Ceny Dominika Tatarku. Svoje posledné tri albumy – Puntičkár (2019), Minister (2022) a Kruh alebo špirála (2023) – vydala s rôznymi osobnosťami, medzi ktorými vyniká Fedor Gál. Ako raper sa podieľal na poslednom albume, ktorý spája hudbu s myšlienkami slobody, spoločenských zápasov a tvorivosti.
Frontman Miroslav Tóth pri preberaní Tatarkovej ceny zdôraznil: „Drť môže mať schopnosť niesť posolstvo, že existuje nenásilný a kreatívny spôsob, ako bojovať o slobodu v časoch na pomedzí klamstiev, vraždenia, straty pamäti, prospechárstva a velebenia hlúposti.“
Na tento večer je pripravená jedinečná kombinácia inšpiratívnej diskusie a umeleckého zážitku, ktorý bude mať spoločné symbolické vstupné vo výške 5 €. Pozývame všetkých, aby si spoločne pripomenuli dôležité historické momenty, ktoré formovali našu slobodu, a súčasne sa zamysleli nad tým, aký význam má sloboda a demokracia v súčasnosti.
Róbert Šimko, PR manažér Mesta Rožňava
Ako to bolo v Rožňave?
V Rožňave bola situácia aj po 17. novembri 1989 napohľad pokojná. Okrem malých skupiniek ľudí sa nikto neodvážil verejne prejaviť sympatie s rozmáhajúcim sa hnutím v Prahe a v Bratislave.
Až 27. novembra, v deň konania generálneho štrajku, sa zaplnilo po prvýkrát aj rožňavské Námestie baníkov. Vzápätí po skončení demonštrácie sa skupina ľudí spontánne vybrala pred vtedajší Okresný výbor Socialistického zväzu mládeže (OV SZM), ktorého vedenie sa ešte stále snažilo mať situáciu pod kontrolou.
Jeho lídri ešte aj na samotnom poludňajšom mítingu brojili za „demokratický socializmus“ a dokonca jeden z nich oslovil zhromaždenie „súdružky a súdruhovia“. Pravdaže boli davom ihneď vypískaní.
Keď do budovy OV SZM zo skupiny ľudí vstúpili traja z nich, Jiří Olašin, Belo Hefler a Ivan Kanala, zistili, že zväzáci pripravujú na večer plánované stretnutie, zvolané ešte na záver mítingu, ktoré malo zvoliť „okresný koordinačný výbor“, zložený z ich nominantov.
Na samotnom stretnutí, ktoré sa konalo v ten deň od 18-tej hodiny v budove bývalého Domu pionierov na Štítnickej ulici, si za vrch stola aj zväzáci posadali. Zhromaždilo sa tam asi 300 ľudí.
Na úvod stretnutia si zobral slovo Belo Hefler a prečítal výzvu hnutia Verejnosť proti násiliu. Prítomní vzápätí zväzákov vypískali a zvolili koordinačný výbor občianskych iniciatív Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu.
Prvé stretnutie bolo už v ten večer v pivnici panelákového domu na Čučmianskej ulici č. 1. Jeho sídlom sa stal Klub stavbárov na Šafárikovej ulici.
Členmi boli (v abecednom poradí) Barbierik Anton, Baugartner Jozef, Dianiška Ivan – predseda 1991 – 1992, Domik Daniel, Hadušovský František, Hefler Belo – predseda 1989 – 1991, Kanala Ivan, Kopper Alexander, Kováč Karol, Kuhn Ivan, Kupčo Milan, Králik Peter, Mixtaj Štefan, Nezbeda Peter, Olašin Jiří, Šimková Ivica, Werner Norbert.
V nasledujúcich dňoch pribudli ďalší zástupcovia verejnosti: Ambrus Ferenc (Maďarská nezávislá iniciatíva), Červenák Jozef (Demokratický zväz Rómov), Lipták Ján (Fórum učiteľov), Tomková Margita (Fórum zdravotníkov), Tököly Gabriel (Fórum kultúry) a ďalší členovia výboru: Bradovková Katarína, Kohulák Tibor, Kušnierová Edita, Lengyel Štefan, Muránsky Peter, Proschinger Jozef.
Zloženie výboru sa priebežne menilo, resp. dopĺňalo. Uvedené mená sú z prezenčných listín z 27. 11. 1989 a 22. 1. 1990.
Nie všetci sa však rovnako aktívne do diania zapájali a napr. namiesto Antona Barbierika staršieho bol pôvodným členom výboru jeho syn Anton, ktorý ako študent sa zúčastnil iba jeho prvého „pivničného“ zasadnutia, potom ho už vystriedal otec.
Naopak, od začiatku bol vo VPN aktívny Ivan Dianiška, RNDr., ktorý bol tzv. kooptovaný do Slovenskej národnej rady (tak sa volal vtedy slovenský parlament) potom, čo túto nomináciu odmietol Belo Hefler a ponúkol ju jemu. Na okresnom sneme VPN začiatkom r. 1992 prevzal Ivan Dianiška aj predsednícku funkciu hnutia VPN v okrese Rožňava.
Ďalším nominantom OKV VPN do ústavných funkcií bol Ing. Jozef Zlocha, kolega Ivana Dianišku z pracoviska rožňavského geologického prieskumu, ktorý bol kooptovaný do lavíc vtedajšieho Federálneho zhromaždenia. Tam sa po rozkole VPN v r. 1991 pridal k vznikajúcemu Mečiarovmu HZDS, kde neskôr zastával aj ministerskú pozíciu.
O vtedajšom revolučnom pohybe v regiónoch Slovenska prináša sumár publikácia Stálej konferencie občianskeho inštitútu „Oral Hystory – VPN v regiónoch“.
14. 11. 2019: Belo Hefler : Môj November
16. 11. 2021: Belo Hefler: Bez Prahy by tu žiadna revolúcia asi nebola. Nanajvýš by sa to skončilo podtatranskou perestrojkou