Alkohol, drogy, sex a skazené priateľstvá… Všetci to poznáme, no len málo z nás o tom hovorí. Príbeh o tom, že tá ľahšia cesta nie je vždy tá správna, a že byť iným nie je v súčasnosti až také jednoduché.
Milujem, keď niekto hrá na gitare. No vážne! Vám nepríde fascinujúca tá dokonalá súhra prstov? Akoby ten človek úplne zabudol na všetko okolo neho a zrazu tvorí podstatu jeho bytia iba šesť obyčajných strún. Dokázala by som sa na takých ľudí dívať celé hodiny. Každý tón odvedie vašu fantáziu iným smerom a je len na vás, kam odbočíte. Predstavte si, že tie prsty akoby sami smerovali na tie správne miesta. Akoby presne vedeli, kam patria. Nie sú ako ľudia. Tí absolútne nemajú potuchy o tom, kam patria. Celý život sa len snažia nasilu sa začleniť do nejakej skupiny, len aby náhodou nevytŕčali. A pritom nechápu, že každý z nich patrí do svojho vlastného sveta. Verili by ste, že niektorí dokonca ten svoj vlastný svet ani len nepoznajú? Čo by asi tak robili, keby zistili, že môžu cestovať aj do iných svetov?
Pink Floyd dohrali „Wish you were here“ a začali sa prvé tóny songu „Marijuana“ od Nirvany. Ale to som už bola pred Maryným domom. Trochu sklamane som mp3-ku vypla a zaklopala som. Po krátkej chvílke som počula, ako sa to dievča rúti k dverám. Stále sa neskutočne ponáhľala, akoby sa bála, že keď neotvorí po prvom klopaní, človek odíde.
„Konečne, to si šla cez Ukrajinu?“ Och, ako keby slečna dokonalá nikdy nemeškala.
„Sorry, trochu som sa začítala do Suskinda.“
„Tie tvoje knihy, raz sa z nich zblbneš!“ Mary knihy neznášala. Pri predstave povinného čítania ju doslova striasalo. Bola to pre ňu strata času a internet pokladala za vykúpenie z celého stredoškolského štúdia. Nie že by som jej to zazlievala. Pravdou je, že Mary by som prepáčila všetko, okrem…
„Tak čo, dáme si?“ povedala som vyťahujúc malý sáčok s tmavo-zeleným obsahom z vrecka.
„No vieš, problém je v tom, že každú chvíľu príde Tomi a proste nechcem aby ťa tu s tým našiel. Povedal, že by som sa nemala kamarátiť s feťáčkou…..“
…zrady! Feťáčkou???
„Feťáčkou???“ Myslela som si, že to kričím len sama sebe. Nie. Kričala som na ňu. Nechcela som, ale úplne ma to vytočilo.Ok, nech si nejaký magor myslí o nás že sme stokársky odpad, ale od kedy sa Mary riadi príkazmi nejakého nagelovaného pajáca?
„Tak vieš čo? Keď si myslíš, že ti dá ten pako viac ako toto“, a demonštratívne som jej svojím pokladom zamávala pred očami, „tak prosím, choď a premňa zamňa sa zaňho aj vydaj, maj osem detí a šťastne si ži až do smrti. Ja radšej skapem ako posledná socka, ako by som sa niekomu podriadila!!“ Nemala som síl viac pozerať na jej otvorené ústa. Nepovedala nič, ako keby len nemo súhlasila so všetkým. Vôbec som to nechápala. V zápale hnevu som sa otočila, vyšla von a tresla dverami. Ako som kráčala, v slúchatkách sa mi ozval Kurtov hlas. Viem si živo prestaviť ako sa Tomi rozpráva so svojimi kamošmi o „tom feťákovi“.Iste je rád, že je o jedného menej.
Na perách som pocítila niečo slané. Uvedomila som si, že je to slza. Akokoľvek som sa snažila, nedokázala som to zastaviť. Kotúľali sa mi po tvári jedna za druhou a zanechávali mi na lícach sivočierne pramienky. Bolo mi to jedno. Práve som prišla o človeka, ktorého som ľúbila. Žiaden chlap pre mňa neznamenal viac, ako Mary. Žiaden chlap pre mňa neznamenal viac, ako priateľstvo. Dokázala som zniesť to, že spolu trávili takmer všetok voľný čas. Aj to, že to bol neuveriteľný obmedzenec. Ale ona ma vyhodila z domu!
Keď som došla na zastávku, bezmocne som sa zosunula na lavičku. Absolútne som nevedela, čo mám robiť. Chcela som kričať, chcela som zmlátiť to sprosté decko, čo naháňalo holuby ani nie meter odo mňa, chcela som všetkým ľuďom povedať, že sú naivní idioti plní pretvárky. Ale nevládala som. Tak a čo?! Nech nikdy neprídu na to, že ich život nemá zmysel. Keď na to neprišli doteraz asi si to nezaslúžia vedieť.
„Áno?“ Zdvihla som telefón s maximálnou nechuťou. Asi len preto, aby som utíšila Dextera kričať „Kids ain´t alright“, nemala som na ten song absolútne náladu.
„Nazdar, tu Tibor. Máme dnes takú menšiu party, rodičia odišli na víkend na chatu. Nechcelo by sa ti s tou tvojou kamoškou Mary prísť?“
„Jasné, ale myslím, že prídem sama. Čo mám doniesť?“
„Myslím, že jediné, čo tam bude chýbať je minerálka.“ Ani som ho nemusela vidieť a bolo mi jasné, že sa usmieva. Obaja sme vedeli, ako ten večer bude vyzerať.
…pokračovanie nabudúce
Katarína Šestinová
