S “požehnaním“ štátu vyviezli pred nedávnom zo Slovenska bustu pápeža Pavla V, ktorá má pochádzať z dielne talianskeho barokového sochára Giana Lorenza Berniniho. Polícia v súvislosti s vývozom začala vyšetrovanie pre podozrenie z trestného činu podvodu. InfoRožnava prináša prierez informácii, ktoré zverejnili slovenské média, odborníci z aukčných spoločnosti a ďalší zúčastnení.
Busta pred tým, než ju, podľa denníka Pravda s odvolaním sa na Der Standard, kúpilo Getty Museum v Los Angeles za 30 miliónov eur ako originál od Berniniho, patrila do súkromnej zbierky slovenského maliara, grafika a ilustrátora Ernesta Zmetáka. Sto rokov stratená socha rozdelila odbornú verejnosť na dva tábory. Tých, čo tvrdia, že socha je originál, a tých, čo si o nej myslia, že je vytvorená podľa Berniniho.
Jedným z tých, ktorý mal so sochou čo to dočinenia, je aj riaditeľ Múzea Betliar, historik umenia, Július Barczi. Na jeho hlavu i na hlavu jeho bývalého šéfa, výkonného riaditeľa aukčnej spoločnosti SOGA Jána Abelovského, sa znieslo obvinenie z nedôslednej práce pri posudzovaní tohto diela. J. Barczi však tieto obvinenia popiera a hovorí: “Nikdy som bustu Pápeža Pavla V. odborne neposudzoval“.
Július Barczi zbierku pre potreby predaja katalogizoval v čase po smrti E. Zmetáka, keď sa ju dedičia rozhodli predať. Bustu pápeža vyhodnotil ako dielo podľa Berniniho a navrhol ju predať za cenu 8-tisíc eur. Neskôr, po aukcii SOGY, sa busta predala až v poaukčnom predaji za 24-tisíc eur. Dva roky o ňu nik nejavil záujem a dielo napokon kúpil Francúz, žijúci na Slovensku Clément Guenebeaud. Postredníctvom aukčného domu Sotheby´s sa dielo následne ocitlo v múzeu v Los Angeles, kde ju s veľkou slávou vystavujú ako originál od Berniniho.
“Zdôrazňujem, že na sochu som odborný posudok nikdy nerobil. Videl som ju, aj to len na päť minút, zabalenú, v ateliéri zosnulého. Bola súčasťou kolekcie diel z pozostalosti E. Zmetáka a popisoval som ju pre účel aukčného katalógu, “ hovorí pre infoRožňava J. Barczi. Na otázku infoRožňavy, z čoho usudzoval, že ide o repliku diela, ktorú označil “podľa Berniniho“, hovorí. “Výskyt diela takéhoto charakteru je u nás veľmi nepravdepodobný. Preto som zvolil jej slabšiu atribúciu.“
Abelovský: Nebol dôvod prizvať zahraničného znalca
Na stránke SOGY jej riaditeľ Ján Abelovský uvádza, že predmetné dielo bolo predkladané na aukcii firmy dva razy. Vždy pod nasledovným popisom: „Neznámy taliansky sochár. Busta pápeža (podľa Gian Lorenza Berniniho). Mramor. Výška 78 cm. Neznačené.“
Podľa riaditeľa Abelovského bola socha odbornej verejnosti intenzívnejšie známa od 80. rokov, kedy bola katalogizovaná v rámci zamýšľaného a nakoniec len z časti uskutočneného darovania umelcovej zbierky galérii v Nových Zámkoch.
Nikto však, ani mimoriadne erudovaný znalec talianskeho umenia Ernest Zmeták, nevyslovil čo i len hypotézu, že sa jedná o dielo z ruky Lorenza Berniniho.
„Je zrejmé, že Július Barczi tento všeobecný stav poznania inkriminovaného diela rešpektoval. Nenachádzal totiž žiadnu indíciu, ktorá by viedla k inému záveru, než, že vec je dobovou kópiou originálu, ktorý sa nachádza v Kodani,“ bráni svojho niekdajšieho zamestnanca Abelovský.
Ako ďalej informuje na stránke SOGY, “nakoniec jediný ktorý vedel (o pravosti sochy pozn. redakcie), bol náš klient, v podstate obyčajný priekupník (Francúz Clément Guenebeaud), ktorý konečne, bezpochyby inšpirovaný budúcim predajcom zo zahraničia, našiel na aukcii SOGY perličku na dne. Tým nechceme SOGU vyviňovať z jej profesionálnej zodpovednosti. Len upozorniť na objektívne limity jej práce, dané ani nie tak nedostatočnou odbornosťou, ako skôr regionálnym nastavením našej umenovedy vo všeobecnosti.“
„Teda ani pre Sogu nebol relevantný dôvod prizvať k odbornému posúdeniu sochy uznávaného zahraničného znalca, špecialistu na dielo Lorenza Berniniho, pretože na Slovensku ani v blízkom okolí takých jednoducho niet. Podľa štandardov seriózneho aukčného obchodu preto mohla byť socha predkladaná len ako dielo podľa Lorenza Berniniho,“ vysvetľuje Abelovský.
Podľa jeho slov, „v tomto prípade Július Barczi posudzoval nedatované sochárskej dielo s neurčeným autorom. V galerijnej metodike odborného popisu výtvarných diel patrí slovo “podľa” k takzvaným slabým atribúciám. Používa sa celá škála slovných vyjadrení ako kópia, dobová kópia, podľa, dielňa, okruh, pripisované a podobne. Všetky tieto adjektíva vyjadrujú blízkosť k jednoznačnému tvrdeniu, že sa jedná o dielo toho, ktorého autora. Ak takáto istota nejestvuje, je priam povinnosťou odbornej katalogizácie uviesť pri autorovi, že je mu dielo maximálne len pripisované.“
Názory znalcov umenia
Podľa časopisu .týždeň hlavná kurátorka Galérie mesta Bratislavy Zsófia Kiss-Szemán upozorňuje, že určiť originalitu sochy v prípade kameňa alebo mramoru je mimoriadne obtiažné. V tomto prípade je podľa nej možný iba nedeštruktívny fyzikálny prieskum, ktorý však v prípade kameňa či mramoru neprináša žiaduce výsledky. Z toho vyplýva, že je v tomto prípade obzvlášť ťažké určiť autorstvo a originalitu.
Kiss-Szemánová hovorí, že náš odborník sa málokedy stretáva s dielami európskych dejín, a teda málokto sa odváži ich posudzovať. Pričom výdavky na zahraničného špecialistu sú príliš vysoké. Podľa jej skúseností nie sú odborníci ani ochotní spolupracovať, pretože pomer medzi originálmi a falzifikátmi je príliš vysoký.
Stanovisko k téme tiež poskytla kunsthistorička a odborníčka na barok, profesorka Mária Pötzl – Malíková, ktorá je podľa periodika .týždeň pobúrená a v prvom rade hovorí o veľkej medzinárodnej blamáži, ktorú utrpelo Slovensko. Tá zároveň viní J. Barcziho z nedbanlivosti. Podľa nej sú naši takzvaní znalci veľmi slabí. Myslí si, že nie je pravda, čo tvrdia, že na Slovensku ani v blízkom okolí sa nenachádza nikto, kto by mohol posudzovať Berniniho.
Hovorí, že vo Viedni žije Sebastian Schütz a keby si dal pán Barczi tú námahu, tak aj v knižnici SNG zrejme nájde publikácie amerického odborníka na Berniniho, Rudolfa Wittkowera, ktorý píše o osudoch tejto stratenej mramorovej sochy a zverejnil aj jej fotografiu, nielen fotografiu jej bronzového odliatku z Kodane.
Profesorka Pötzl – Malíková zároveň dodáva, že už podľa vypracovania busty, zobrazenia a výzoru je zrejmé, že to súvisí s Berninim, jeho dielňou a pápežom Pavlom V. Podľa jej slov v SNG pracuje veľmi šikovná mladá kunsthistorička Zuzana Ludiková. Ona mohla a mala ako znalkyňa vidieť kvalitu tohto diela, bez ohľadu na nejasnú atribúciu jeho autora, keď bolo ponúkané na aukcii Sogy. A galéria predsa bustu mohla zakúpiť za vyvolávaciu cenu ako jeden z klenotov do svojej zbierky.
V tejto súvislosti veľmi otvorene hovorí, že celé to súvisí aj so slovenským pocitom menejcennosti, že čosi také významné ako Bernini si nezaslúžime. Druhoradé pritom nie je toto dielo, ale kunsthistorici, ktorí ho posudzovali a obchodovali s ním. Hovorí dokonca o ich charakterovej chybe, pretože mali “mindrák“ ju v tejto veci osloviť.
SOGA je len malou firmou
Abelovský na tomto mieste priznáva, že pochybenie SOGY bolo len v jednej veci. V tom, že v prípade busty nerozpoznali, že ide o ponuku presahujúcu nielen odborné rozmery firmy, ale aj kultúrne rozmery Slovenska.
Samotná atribúcia a teda pripisovanie významu umeleckých diel sa v tomto prípade javí ako dosť podstatný problém.
Podľa Barcziho je totiž pravidlom, že sa pri určovaní pôvodu diel, ktorých autorstvo je spochybniteľné, zvolí radšej jej slabšia verzia. Teda, aby sa aukčné siene vyhli predaju falzifikátov, ktoré by označili za originál. “Z mojej strany nenastalo nijaké zlyhanie. Horšie by bolo, keby sa originálne dielo predalo ako falzifikát. Nehovoriac o tom, že o pravosti busty sa stále vedie polemika,“ hovorí.
Jeho slová podporuje aj tvrdenie Štefana Holčíka, bývalého riaditeľa Archeologického múzea SNM a súdneho znalca v odbore starožitností. Ten, podľa denníka Postoj tvrdí, že sa nedá vylúčiť, že v Getty kúpili „šmejd“ za veľa peňazí.
“Bol som súdnym znalcom v odbore starožitností, a viem, aké náležitosti musí znalecký posudok spĺňať. V tomto prípade expert z Londýna, ktorý napísal posudok vtedy už novému majiteľovi tej busty, nezačína svoje stanovisko slovami „toto je znalecký posudok“, ale vetou: podľa môjho názoru. Ten jeho posudok som videl, jednoducho to nie je znalecký posudok. Nebola tam pečiatka, nič,“ tvrdí Holčík.
Podľa neho je potrebné tiež povedať, že aj keby ministerstvo nevydalo povolenie na vývoz tejto busty, štát by ju musel do roka od majiteľa vykúpiť, inak by ju ten aj tak mal právo vyviesť. Ak štát nedá vývozné povolenie, tak na seba preberá záväzok vec kúpiť.
Ďalšou vecou je, že akvizičná komisia je len poradným orgánom a príslušný úradník na ministerstve má právo vývoz podpísať aj bez jej súhlasného stanoviska.
“Otvorene hovorím, ja by som to na jeho mieste bez mihnutia oka urobil. Najmä, keby som vedel, že to bolo dva roky na predaj v Bratislave,“ dodáva
Maďarič dal podnet na vyšetrovanie
Čudný príbeh ako z talianskej kriminálky teda začína v aukčnej sieni SOGA a končí za veľkou mlákou, v Getty Museu v Los Angeles. Tam sa dnes pýšia sochou, o ktorej tvrdia, že ide o originál od majstra Berniniho, no túto skutočnosť do dnešného nikto relevantne nepreukázal.
Medzi SOGA a americkým múzeom však do príbehu vstupuje minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič.
Ten, na základe informácii, že dielo bolo po predaji na aukcii vyvezené zo Slovenska a následne predané ako originál do Getty Mussea, nariadil kontrolu procesu povolenia jeho vývozu s podozrením, že osoby, ktoré sa podieľali na predaji busty, mohli poznať hodnotu tohto diela a osoby posudzujúce jej pamiatkovú hodnotu, mohli konať v rozpore s príslušnými predpismi.
Podľa tlačovej agentúry SITA zodpovedná štátna radkyňa nevedela vysvetliť, prečo žiadosť Francúza Guenebeauda o vývoz busty od Giana Lorenza Berniniho svojvoľne zmenila na žiadosť podľa Berniniho, najmä ak žiadateľ uviedol, že dielo má približnú hodnotu 7 miliónov eur.
Už pri žiadosti sa objavili informácie, že ide o originálnu, vzácnu, roky stratenú bustu talianskeho sochára Giana Lorenza Berniniho. V takom prípade má socha multimilionovú hodnotu. Na Slovensku ju predali za zlomok tejto ceny.
Štátna radkyňa dostala po nariadenej kontrole okamžitú výpoveď. Minister odvolal generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva Pavla Šimuniča aj členov komisie, ktorí nedokázali vysvetliť, prečo nepožiadali o znalecký posudok súdneho znalca, ale do úvahy brali len skutočnosť, že na aukcii v SOGA bustu dražili ako dielo neznámeho autora.
Michal Szeiff z oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave uviedol pre infoRožňava, že “informácie ku konkrétnym osobám, či už fyzickým alebo právnickým polícia neposkytuje. V uvedenom prípade vyšetrovanie v súčasnosti naďalej pokračuje, vykonávajú sa potrebné úkony s cieľom jej náležitého objasnenia. Z taktického hľadiska nie je možne poskytnúť informácie ku konkrétnym úkonom.“
Tak je to, či nie je to Bernini?
Polemická diskusia reportéra .týždňa Andreja Bána a archeológa Štefana Holčíka najmä o tom, či ide o originál alebo o falzifikát busty pápeža Pavla V. od najvýznamnejšieho sochára talianskeho baroka Giana Lorenza Berniniho. Diskusiu si môžete pozrieť kliknutím sem
Informácie v príspevku zozbierala a spracovala Renáta Mazurková
Zdroj: .týždeň, SOGA, SITA, Postoj
Foto: Archív infoRoznava.sk – Rudo Štober & SOGA
