Je priam zarážajúce, že autor článku „Vidiecke“ múzeum – zabudnuté múzeum Július Barci je hlavným kritikom správy Slovenského národného múzea – Múzea v Betliari a jej činnosti, týkajúcej sa ochrany objektov a zbierok kultúrnej hodnoty. Ako keby už bol zabudol, koľko času bolo venovaného zo strany našich odborných pracovníkov počas štúdia a za ďalšie obdobie, aby sa dostal k historickým podkladom o rodine Andrássyovcov, ktoré bežne niesú pre návštevníkov ani dostupné.
Sú starostlivo uložené a boli aj budú spravované historikmi nášho múzea podľa ním spomínaného Zákona SR č. 206/2009Zb.z. o múzeách, galériach a ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. Riaditeľstvo nášho múzea mu vždy podalo pomocnú ruku a dokonca i pracovné miesto, aby mohol dokonalejšie poznať zbierkové predmety, históriu rodu.
Jeho článok je poburujúci hlavne z toho dôvodu, že píše o barbarstve, „práci a oduševnení pracovníkov múzea“ práve v tom čase, keď naše múzeum zažíva najťažšie a najnáročnejšie obdobie za uplynulé roky. Každý občan a aj historik umenia Július Barci má dvere na riaditeľstve múzea otvorené a každý jeden podnet smerujúci na odborných pracovníkov je vítaný. Budeme len radi, keď taký zbehlý a pozorný odborník s bohatou praxou vo veciach ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva nám bude nápomocný.
SNM – Múzeum Betliar spravuje okrem hradu Krásna Hôrka a Mauzólea v Krásnohorskom Podhradí aj kaštieľ v Betliari s priľahlým parkom s rozlohou 57 hektárov. Okrem budovy kaštieľa do areálu patria viaceré romantické objekty a stavby, ale aj objekty bývalých hospodárskych budov a obytných domov, patriacich pôvodne k panskému majetku. Celková prevádzka, programy, výstavné aktivity, údržba objektov a zelených plôch, sú jednoznačne závislé na samotných tržbách múzea, teda na peniazoch.
V parku kaštieľa sme sa za posledné roky museli vysporiadať s rôznymi kalamitnými udalosťami následkom extrémov počasia, nehovoriac o neustálom boji proti škodcom na drevinách ako je podkôrny hmyz a ploskáčik pagaštanový. Aj napriek našej snahe po vybudovaní informačného systému v parku a návštevnému poriadku sa nájdu aj takí, ktorí ignorujúc prácu našich pracovníkov robia len neporiadok a škodu. V niektorých prípadoch má aj hlavný záhradník zviazané ruky.
Je veľmi ťažké pri údržbe takého komplexu z ročného rozpočtu rozhodnúť čo je dôležitejšie – reštaurovať zbierky, opravovať opadané omietky, natierať okenice alebo budovať náučné trasy v parku, vrátane adekvátnej údržby, ktorá by právom patrila historickému parku takéhoto významu!
Všetko, čo v článku od autora bolo napísané pod strašným názvom „Vidiecke“ múzeum – zabudnuté múzeum – pôsobí tak ako on napísal – ubíjajúco a smutno. Ale našťastie chodí do nášho areálu veľmi veľa návštevníkov, ktorí si vedia vážiť výslednú krásu a harmóniu, ktorá z našej práce vyplýva.
Nech im Pán Boh žehná!
Brigita Nagyová
Autorka je vedúcou oddelenia historickej zelene, SNM – Múzeum Betliar
Foto: Archív infoRoznava.sk / Zaplavený vstup do kaštieľa v Betliari po povodni pred niekoľkými rokmi
Súvisiace články:
Tibor György: Ad.: “Vidiecke” múzeum…
Július Barczi: “Vidiecke” múzeum – zabudnuté múzeum
Tibor György: Ad.: O požiari hradu Krásna Hôrka
Július Barczi: O požiari hradu Krásna Hôrka
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
