Horúčavu, ktorá ovládla festival Pohoda, bolo možné miestami prirovnať k peklu. Ale keby malo peklo vyzerať takto, potom by to bola pohoda.
Napriek rozľahlosti priestoru a faktu, že na letisku nenájdete tak ľahko tieň, sa dalo toto peklo prežiť úplne ľahko.
Hex: Na Hex som šiel úplne naslepo, viac z nostalgie ako kvôli kapele samej. Nečakal som od nich nič, veď na Hexe som fičal pred 10-15 rokmi, v období ich prvých dvoch albumov.
Hľadisko sa prekvapivo rýchlo naplnilo, Hexáci dnes už solídni pánkovia (Ďuďa som vôbec nespoznal, žiadne kučeravé dlhé vlasy!) to ale celkom sviežo rozbalili.
Vypustili niekoľko nových, pre mňa už neznámych piesní, a ja som z úžasom sledoval, ako Hex ešte stále na ľudí funguje. Fajn zistenie.
The Airborne Toxic Event: Náhodné blúdenie a zoznamovanie sa s areálom a programom ma doviedlo na Tesco stage. Reklama na konštrukcii stageu sľubovala nonstop zážitky. V spomienke na naše rožňavské Tesco som sa nad pravdivosťou sloganu pousmial. Ostal som a urobil som dobre.
Losangeleskí The Airborne Toxic Event priniesli bohatú gitarovú smršť. Ich ázijskí gitarista púšťal také sóla, že som len čumel a rozhodne vydržal dokonca. Ak je toto nová americká hudba, tak som nadšený. (Asi zájdem po festivale na nákup do Mininovy. :))
Razorlight a Slobodka: Švédi ale britpop jak oči. Hitovky, ktoré je možné počuť z médií, ma odlákali občerstviť sa k bohato zastúpeným stánkom. Potešili aj kropiace vozy a hasiči, ktorí chladili rozpálenú runway trenčianskeho letiska.
Pri koncerte Slobodky v totálnej vyhni to bolo úplne skvelé. Whisky to na slniečku tak roztočil, až som si myslel, že ho tam natiahne. Ale nič také sa našťastie nestalo, chlapec je v pohode, vládze už 20 rokov.
Nad hlavami rodičov mu hrozila nová generácia asi 6-ročných fanúšikov. Sila a krása zároveň. Slobodka kedykoľvek a v akomkoľvek množstve.
Richard Muller: Dopil som svoju snáď už tretiu 1,5 litrovú fľašu vody a ponáhľal sa na Riša. Po minuloročnom (vraj- zdroj: Nový Čas) sklamaní som bol zvedavý ako to dopadne tento rok. Novinárov pod pódium pustili až po tretej piesni, tak som aspoň počúval.
Rišo sa zdal byť OK a nadšený, bolo z neho konečne cítiť optimizmus. Privítalo ho vybudené publikum s fanatickými obdivovateľmi. Sledovať ich bol celkom zaujímavý výlet do sféry psychológie.
Ale späť k Rišovi. Prebral Zlatú platňu za LSMMSLLAMSF a uspokojil divákov známymi hitmi. Richard je Richard, dobré je ho vidieť opäť vo forme, snáď dôjde aj na nové pesničky, hoci niečo podobné ako spolupráca Muller -Filip už asi nie je možné. Ale azda sa niečo vydarí.
Patti Smith: Veľká profíčka, super výkon, ale únava z tepla ma udržala iba na pár piesňach, pri speve People Have the Power som zaliezol na chvíľu do stanu. Moja power klesla a spánkový deficit sa prejavil. Celú tú mätež som na chvíľu prestal vnímať.
Blind Boys of Alabama som počul iba v stane, ale cítil som sa ako v kostole niekde na americkom Juhu. Takto sláviť Boha je zaujímavé. Úžasný exstatický gospel a soul.
Po malom osviežení som bol zvedavý na nový film Petra Kerekesa v Bažant Kinematografe Ako sa varia dejiny. Veľmi pútavé a poučné. Film o tom ako kuchári a kuchárky svojou usilovnou činnosťou ovplyvnili dejiny.
Najmä rusko-čečenská pasáž a úsek s rozprávaním o juhoslovanskej vojne boli silnými miestami filmu. Čo všetko sa môže stať, keď vyhladovaní ruskí vojaci zjedia čečenskému sedliakovi jeho jedinú kravu? Nič.
Nič okrem toho, že čečenskí partizáni zaútočia na veliteľstvo ruskej armády a Moskva vyšle posily. Znovu hladných, iba na instantnej kaši živených nováčikov.
© Inforoznava.sk / Z festivalu Bažant Pohoda Matúš Bischof
