Rožňavská diecéza poďakuje za zvláštne duchovné príbuzenstvo Katedrály Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave a Pápežskej baziliky Panny Márie Snežnej v Ríme.
Jeho eminencia, Santos kardinál Abril y Castello, archipresbyter Pápežskej baziliky Panny Márie Snežnej v Ríme, dekrétom zo dňa 12. septembra 2014 udelil Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave zvláštne spojenie duchovného príbuzenstva s Pápežskou Liberiánskou bazilikou v Ríme.
V súvislosti s tým, Apoštolská Penitenciária na základe špeciálnych fakúlt Najvyššieho Pastiera, udelila privilégium možnosť získať v Rožňavskej katedrále úplné odpustky na sviatok Panny Márie Snežnej, na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie a na všetky mariánske slávnosti.
Pri tejto príležitosti bude 8. decembra o 9:30 hod., na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, sláviť v katedrále rožňavský biskup ďakovnú svätú omšu, pri ktorej budú inštalovaní noví kanonici obnovenej Rožňavskej Kapituly.
Mons. Vladimír Fílo obnovil činnosť Kapituly ich menovaním na uprázdnené miesta ešte v apríli po takmer dvadsaťročnej stagnácii rožňavskej kapituly. Úlohou Kapituly je zabezpečovať riadne vykonávanie slávnostných obradov v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave.
Veľprepoštom Rožňavskej Kapituly je Rastislav Suchý, generálny vikár Rožňavskej diecézy.
História Rožňavskej Kapituly
Sídelná Kapitula bola v Rožňave zriadená deň pred inaugurovaním druhého rožňavského biskupa 20. novembra 1776. Zo zakladajúcej listiny Márie Terézie z 15. januára 1776 vyplýva, že so súhlasom Svätej Stolice pre zabezpečenie, ochranu a riadenie cirkvi ustanovuje Kapitulu, pozostávajúcu z veľprepošta, lektora, kantora, kustosa a ďalších dvoch.
Podľa úmyslu pápeža Pia VI. bola Kapitula zabezpečená dôchodkami, hoci skromnými. Dostala majetky v Šahách a Dolných Plachtinciach. O rok neskôr, na žiadosť Kapituly, Mária Terézia poskytla značnú sumu na zakúpenie bohoslužobných rúch a na opravu katedrály.
Boli zakúpené štyri domy pre kanonikov, z ktorých jeden dom bol v Brzotíne. Bývali tam dvaja kanonici. Postupne, buď darovaním, alebo kúpou, boli zabezpečené byty pre kanonikov v Rožňave.
Kultúrnej pomoci sa dostalo Kapitule od známeho historika Štefana Katonu, rodom z Boľkoviec, ktorý ako člen Spoločnosti Ježišovej a kanonik Metropoly odkázal v roku 1795 Kapitule svoju knižnicu. V ďalších rokoch knižnica podstatne nevzrástla, pretože nemala viac tak štedrého darcu ani dotácii, ktoré by jej umožnili ďalší rozvoj.
Počas jestvovania Kapituly bolo 16 veľprepoštov. Z nich viacerí vynikali svojou učenosťou a postúpili v hierarchii. Vynikali tak v bádaní histórie, ako aj v rôznych prírodných odvetviach. Iní zas vynikali v sociálnej oblasti.
Veľprepošti:
Ján Fandli (1776) Anton Andrássy (1777-1784) Christofor Radits (1780-1784) Juraj Karaba (1784-1814) Adam Bárdy (1815-1821) Ján Daniš (1823-1829) Andrej Vitéz (1830-1840) Pavol Hegyessy (1841-1848) Jozef Markovits (1850-1859) Imrich Hollók (1860-1871) Alexius Gromer (1872-1884) Ján Szekeres (1884-1900) Štefan Podraczky (1900-1926) Štefan Dittel (1926-1946) Július Privitzky (1946-1967) Koloman Štefko (1968-1979)
Zdroj: Katolícke noviny / Rožňavská diecéza
Foto: Archív infoRoznava.sk
