Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a my tu máme vyhodnotenie ďalšej jazdy nášho lokálneho mentálneho lunaparku.
Veľmi ma potešilo pripomenutie spoločného projektu mesta, KSK a rožňavského gymnázia, ktorý čo nevidieť vyrastie vedľa kúpaliska.
Milé na tom celom je hlavne to, že si zainteresovaní úplne prirodzene osvojili predstavu hodín telesnej výchovy elitných stredoškolákov, ktoré budú môcť absolvovať kdesi na druhom konci mesta…
Schvaľovanie kritérií, ktorými sa vedeniu mesta priznávajú odmeny, má tiež svoje čaro.
Pánovi prednostovi by sa napríklad mala priznať odmena nie za to, že projekt, ktorého je autorom, bude zrealizovaný, ba dokonca ani nie za to, že ho odovzdá príslušnej komisii na ministerstve či kompetentným úradníkom do Bruselu, ale len za jeho vypracovanie.
Och, kde sú tie časy, keď sa extra pláca dávala za extra robotu. Dokončenú robotu.
Pán Legnár si môže blahoželať, onedlho by ho mali kontaktovať zostavovatelia Guinessovej knihy rekordov, sekcia “bizarnosti”.
Poslancom sa totiž podaril geniálny ťah: najprv svojím hlasovaním odmietli zrušiť zmluvu medzi pánom Legnárom a mestom o prenájme reštaurácie Tri ruže a o niekoľko minút neskôr prijali uznesenie vypracovať zmluvu novú.
Takže to vyzerá tak, že tu onedlho budeme mať zmluvy dve. A keď sa tá nová vydarí aspoň tak ako prvá, do začiatku leta ich tu môžeme mať hneď niekoľko.
Jedna bude udávať povinnosť platiť v eurách, druhá v slovenských korunách, ďalšia trebárs v cyperských librách.
Veď ktovie, ako sa budú finančné trhy správať v nasledujúcich mesiacoch. Doba je turbulentná, je potrebné vedieť reagovať akčne a mrštne.
Pán poslanec Laco sa tu pomaly ale isto stáva inventárom. Včerajšok sa niesol aj v jeho insitnej parafráze na slávnu Funésovu komédiu Krídielko alebo stehienko.
Kým tam potreboval skvelý Louis celé svoje herecké umenie, aby zosmiešnil nielen francúzsku aroganciu, ale hlavne univerzálnu ľudskú hlúposť a obmedzenosť, tu sme si vychutnali umenie iného kalibru.
Umenie odbočiť od pointy príbehu a hypnotizovať počúvajúcich kvetnatými selankami o gastronomických kvalitách podnájomníka a straníckeho oberleutnanta.
Mimochodom, pán primátor v tomto prípade neuplatnil to krásne pravidlo vziať slovo tomu, kto rozpráva dovetra…
Bez dlhých rečí: pánovi poslancovi načim pripomenúť, že to, že sa niekde dobre a dosýta naobeduje, ešte neznamená, že môže mávnuť rukou nad 36 faktúrami, ktoré boli zaplatené po lehote splatnosti.
Najmä, keď tých faktúr bolo dokopy zatial 37…
Áno, pán poslanec Kavečanky, tu je ďalší príklad Vami spomínej precedensovej úchylky.
Ale Bismarck, N.D. to z Rožňavy ešte nerobí. Iba ak Springfield.
Rado Kovács kovacs@inforoznava.sk
© Inforoznava.sk
