Po stopách tajomného grófskeho páru (2)
Ani Peleho, ani Dubčekov! Peregrín, ak už niečo! Skoro ako lupačka u nás. No neušlo sa mi zneho, 18. mája roku pána 2019 už podľa utajovaného, zvláštneho receptu upečený Peregrini-Kipferl nebol k mání v Rossau, v IX. obvode Viedne. Mal som prísť o niekoľko dní skôr, ak som ho chcel ochutnať!
Ale čo už, keď som dostal termín po dlhom prosíkaní k nahliadnutiu do knihy, skrývajúcu aj našu, gemerskú históriu, práve v tento deň?
Ten rohlík sa tam predáva v okolí kláštora a kostola Servítov vždy od 12 apríla do 12 mája, aby sa jeho konzumáciou posilnili pútnici (túto, akože podmienku, by som aj ja spĺňal), pričom štvrtý májový deň je ten, počas ktorého sa veriaci modlia k svätému Peregrínovi, ochráncovi Servítov, aby im pomohol vo vyliečení sa chorým na rakovinu a choroby chodidiel.
Peregrín Laziosi bol za mlada členom jednej pouličnej bandy. Raz k ním do Froli zavítal najvyšší predstaviteľ rehole Servítov sv. Philipp, ktorý od Peregrína na privítanie dostal poriadné zaucho.
Táto nepekná vec dlho predlho trápila Peregrína, ale to, že mu Philipp odpustil a svedomie mu nedoprialo pokoja, zmenilo jeho ďalší život. Pridal sa k Servítom a onedlho sa stal známym ako človek prívetivý a nápomocný chudobným.
V starobe vážne ochorel, kvôli rakovine mu lekár nariadil amputáciu nohy. V noci pred operáciou sa Peregrín modlil, prosil Pána, ale pritom zaspal a prisnilo sa mu, že Ježiš vyliečil jeho chorú nohu. Na druhý deň uvidel lekár, že noha jeho pacienta, odsúdená na zánik, je celkom zdravá. Táto zvesť sa potom veľmi rýchlo rozšírila po celom meste.
Servíti si v Rossau až do dnešného dňa uctievajú pamiatku svojho svätca napriek tomu, že rehoľa na tomto mieste bola po takmer 350 rokoch v roku 2009 rozpustená. Za svoju tunajšiu prítomnosť môžu Servíti ďakovať najmä kniežaťu Piccolominimu.
Tento odvážny vojvodca a šikovný diplomat, ktorý bojoval v tridsaťročnej vojne, si veľmi obľúbil rehoľu Servítov a požiadal cisára Ferdinanda III., aby dovolil usídlenie týchto rehoľníkov a pridelil im na to pozemok.
Panovník prikývol a v roku 1651 za vážnej finančnej výpomoci pána Piccolominiho položili základný kameň kostola, ktorý potom vysvätili v roku 1670 a pre rehoľu Servítov postavili aj kláštor.
Kláštor vo svojom archíve zachováva vo výbornom stave Taufbuch – cirkevnú matričnú knihu, v ktorej je zaznamenané narodenie druhorodenej (v tej istej aj prvorodenej Márie Terézie) dcéry Barbary Hagerland a Franza Hablawetza Francisky.
V Rožňave ju poznáme ako Francisku, alebo Františku, grófku, manželku Dénesa alebo Dionýza Andrássyho, a sme presvedčení, že sa narodila v roku 1838. Tak to máme na historickom námestí, na jej pamätníku pod strážnou vežou, vyryté.
Ej, ale to ja som videl v tom kláštore niečo iné! Iný dátum jej narodenia tam bol napísaný!
Foto: Autor
