Nie predaje, nie kúpy, nie pozemky. Naše maloduché rožňavskô je v jadre choré niečím úplne iným. S trochou nadsázky by sme mohli povedať, že má dlhodobý nedostatok „vitamínu K“. A kto tipuje korupciu, tentoraz sa mýli- zdá sa, že tej produkujeme svinsky dosť.
Absentuje však elementárne nastavenie kritérii (K), ktoré majú systémovo podopierať každé rozhodnutie našich (h)radných. Veľkoplošne a dlhodobo. Ak opomenieme logomániu či kalendárikovanie, do očí to znova raz a poriadne udrelo len nedávno.
O „pozemok z 10. novembra 08‘ “ sme si my – šíritelia zlých nálad – už hubu obtreli. Posunutý ďalej narýchlo, bez aukcie, pekne priamo. Takí geroji sme my v Rožňave. Že „predaj vecí z majetku mesta sa uskutočňuje zásadne formou verejnej súťaže, resp. formou aukcie“ (VZN – Zásady hospodárenia s majetkom mesta)? Reči jalové. Dá sa to predsa predať aj inak – „výnimočne, po schválení v mestskom zastupiteľstve“. Úplne legálne, len stačí zdvihnúť paprčku. A tento vietor právnej normy už žiadny človek pešiak nepreciká.
A teraz vážne: V čom tkvie tá „výnimočnosť“, pod závojom ktorej tu legitimujeme (akýkoľvek) predaj bez aukcie? Kde v tom plastickom zdrape Zásad je zadefinovaná? Čo je to za bezpohlavný dokument, ktorý kortešačky bez verejnej súťaže jedným dychom zakazuje, a druhým bez akéhokoľvek uchopiteľného kritéria povoľuje (nad kritériom „odsúhlasenie v MsZ“ sa môžeme schuti zasmiať spolu)?
Krátko a stručne: ten manévrovací priestor v nariadení mesta je obrovský. Predstava, že sa nezneužíva, sa celkom nezmestí do zdravého rozumu.
Otázka znie inak: komu to takto vyhovuje? A kedy príde spoločenská objednávka na nápravu?
