Že demokratická väčšina môže posunúť do mocenských pozícii kadejakého lumpa, o tom svedčí história. A nielen svetová a dávna. 90-te roky s Mečiarom, Slotom a Ľuptákom nie sú tak ďaleko za nami a aj súčasné vládne repete má svoje euro socialistické „čaro“.
Je to dôvod na skepsu?
Pre niekoho môže byť, ale mal by si vždy spomenúť na prednovembrovú alternatívu. A aby sa spomínalo ľahšie, odporúčam napr. záznamy z procesu s Miladou Horákovou. Predstaviteľkou sociálnej demokracie, ktorú predchodcovia tej našej súčasnej poslali na šibenicu.
Aspoň morálnu zodpovednosť by mali cítiť tí z nich, ktorí to všetko riadili, režimu plnokrvne slúžili a brali výhody pre seba a svojich doma. A niektorí berú dodnes. Netreba z Rožňavy ani päty vystrčiť, aby ste ich stretli.
Na druhej strane dnes vidíme iný paradox. 18 rokov po „nežnej“ sa z mnohých ľudí stávajú iba bezduché dvojnohé bankomaty, keď hodnota človeka sa v ich videní scvrkáva na aktuálnu výšku konta. Nemáš? Neotravuj, nepleť sa nám do toho!
Demokracia však nesmie byť oberaná o kultúru vzťahov a prostú ľudskú slušnosť. Ak budeme na to rezignovať, hulváti s prázdnymi hlavami a plnými vreckami, či ideologickí a iní pošahanci, budú pretláčať aj do nášho života jej pachuť.
Belo Hefler
