Počas sobotňajších predvolebných podujatí sme sa krátko porozprávali so známym bratislavským aktivistom Ondrejom Dostálom.
Meno Ondrej Dostál je aj priemernému sledovateľovi politického a spoločenského diania zaiste dostatočne známe. Možno menej vzhľadom na jeho činnosť v mimovládnom think-tanku „Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika“, ako skôr v súvislosti s rôznymi – často kontroverznými – občianskymi aktivitami. Spomeňme napríklad jeho nedávne samoudanie pre porušenie jazykového zákona či protestnú akciu, počas ktorej pri príležitosti návštevy čínskeho prezidenta poukazoval na porušovanie základných ľudských práv v Číne.
Ako pri krátkom rozhovore pre portál Inforoznava.sk Dostál uviedol, občiansky aktivizmus nie je v našich pomeroch žiadna masová záležitosť.
„Myslím ale, že špeciálne túto demonštráciu (pri príležitosti návštevy čínskeho prezidenta – pozn. red.) si ľudia všimli. Mala ohlas aj preto, že ju vnímali aj médiá, informovali o nej a vďaka tomu sa teda dozvedela aj široká verejnosť o problematike porušovania ľudských práv v Číne. Čiže, paradoxne tým, že boli porušené ľudské práva na Slovensku, sme upozornili na to, na čo sme pôvodne upozorniť chceli – na ľudské práva v Číne.“
Kontroverzne vnímaný policajný zásah pred prezidentským palácom mal mať neskôr aj občianskoprávnu resp. politickú dohru. Podľa Dostála celý tento prípad ale inšpekcia Ministerstva vnútra a prokuratúra zahnala do autu, takže z neho neboli vyvodené žiadne relevantné dôsledky.
Kedže parlametné voľby sú predo dvermi a rôznorodých prostestov a občianskeho aktivizmu kyprého druhu pribúda, zaujímalo nás, či Ondrej Dostál občiansku angažovanosť vníma skôr ako sezónnu záležitosť alebo ako všeobecný pomaly rozliezajúci sa trend.
„Ja vidím vo svojom okolí ľudí, ktorí sa proste zaujímajú o to, čo sa okolo nich deje a chcú sa k tomu vyjadriť a nejako to ovplyvniť. Títo ľudia sa do toho vkladajú, či už sa to týka problémov celoslovenských alebo problémov konkrétneho mesta resp. obce. V ich prípade to určite nie je iba nejaká jednorázová záležitosť, ktorá by súvisela z voľbami a ktorá by bola zameraná na krátkodobý efekt. Ale nepochybne sa nájdu aj takí.“
Na Slovensku – a určite nie len u nás – sa miestami zdá, že občiansky aktivizmus sa vo vnímaní ľudí spreneveruje svojmu menu a vníma sa skôr cez politické a stranícke tričká. Verejné aktivity sa často diskredituju poukázaním na politický chlievik toho-daného občianskeho aktivistu, nediskutuje sa o konkrétnych obsahoch ale o ideologických nálepkách. Môže byť politická angžovanosť pre občianskych aktivistov príťažou a pre niektorých ľudí problém?
„Určite. Každá aktivita má ľudí, ktorí ju ocenia a ktorí jej zatlieskajú, ale má aj ľudí, ktorým sa nepáči. Ja som už zvyknutý na to, že mnohé z tých vecí, ktoré robím, sú vnímané kontroverzne. Niektorí ľudia nesúhlasia s ich obsahom, iní s formou toho, čo a ako robím. Ja tie aktivity ale nerobím preto, aby mi zvýšili popularitu, ale preto, že si myslím, že v tom konkrétnom prípade sa treba ozvať.“
Majúc príležitosť získať pohľad z Bratislavy, nedalo sa neopýtať na rozdiely medzi takou Rožňavou a hlavným mestom – napríklad v oblasti korupcie.
„Nepoznám natoľko situáciu v Rožňave, aby som to mohol porovnávať. Predpokladám ale, že korupcia kvitne nielen v Bratislave a v Rožňave, mám informácie aj z iných miest na Slovensku. Problémy v oblasti korupcie, v oblasti netransparentného nakladania s obecným majetkom, v oblasti netransparentného konania verejnej správy (…) existujú a pretrvávajú všade. Nie je to teda len problém Bratislavy a Rožňavy, ale je to vážny problém samospráv na celom Slovensku.“
Hoci Dostál situáciu v Rožňave až tak verne nepozná, predsa len sme ku koncu rozhovoru naďabili na akési spojivko k tomuto regiónu:
„Moja bývalá manželka pochádza z Jelšavy a teda moje deti sem zvykli chodiť na letné prázdniny. V Jelšave som strávil kopu pekných chvíľ, je to jedno z miest na Slovensku, ktoré vnímam ako svoje vlastné.“
Foto & rozhovor: Inforoznava.sk / Michal Valaštek
