Neonacisti dosahujú štrnásteho marca orgazmus. Tento deň je pre nich narodeninami, maturitou a prvou jazdou na tobogane s obavou, že v druhej zákrute sa im roztrhajú bermudy, s ktorými chceli ísť ešte do sauny. Od rána sa trasú ako pred prvou bitkou od fotra za to, že v Lidli nestihli kúpiť akciové pivo. Cez víkend prišli opäť k prázdnemu hrobu Jozefa Tisa.
Podľa ostatných správ spred šiestich rokov tam síce leží iba jedna kosť, ale je to Tisova kosť – súčasť slovenského freak panteónu. Rodina a nacisticky orientovaný klérus je presvedčená, že Tiso v hrobe na Martinskom cintoríne síce je, no predsa len ho pochovali aj v Nitre a ktovie kde ešte. Jozef Tiso nemá síce pozostatky, no má niekoľko hrobov.
Možno by sa dalo predísť tomu, aby Bratislavu každého štrnásteho marca zahnojovalo 50 odtieňov hnedej tým, že by sa Tisova bratislavská posmrtná rezidencia z mesta odsťahovala. Antifašisti by tak nedostávali po hube od policajtov a profesor Traubner by nemusel spolu s nami žiť v strese z toho, v akej krajine to žije, kde polícia stráži grázlov, aby sa im nič nestalo.
Aj keď treba povedať, že polícia je v tom nevinne, má povinnosť dohliadať na verejný poriadok a nerozhoduje o tom, kto získa povolenie na pochod. Mestskí úradníci by mohli vedieť, že na Slovensku existuje legislatíva, zakazujúca propagáciu nacizmu a režimy potláčajúce slobody. Napriek tomu dostávajú každý rok neonacistickí bitkári povolenie pochodovať s vlajkami, vyrobenými v školskej družine a v oblečení kápov po centre mesta.
Ak teda nemá primátor a jeho administratíva „gule“ na to, povedať im, že po Bratislave chodiť nebudú, pretože Bratislava je mesto, ktorého dejiny sú v rozpore s tým, čomu veria títo reinkarnovaní príslušníci SS, treba z mesta dostať to, kvôli čomu sem chodia. Vláda by mohla vyčleniť jednu obec na výstavbu ľudáckeho panteónu. Takto by nemuseli nacisti stresovať, že ich GPS naviguje do slepej ulice v centre. Mohli by využiť vlaky zadarmo a za jeden víkend vybaviť aj Ďurčanského bustu, aj Tisovu kosť a Nižnanského.
Ideálnymi miestami na výstavbu ľudáckeho pútneho miesta sú horské dedinky Ostrý Grúň, Kľak, alebo Kalište. Stoja v tichom prostredí s dobrými prístupovými cestami, v ich blízkosti sa nachádzajú upravovavané lyžiarske trate, okolité penzióny ponúkajú ubytovanie bez bločkov a neplnoleté dcéry. Pietny víkend na Tisovom hrobe v horách spája v sebe prvky nacistického feng šui – pobyt v prírode, na čerstvom vzduchu, ničím nerušené modlitby, vyššiu pravdepodobnosť zjavenia predmetu kultu a nižšie cestovné náklady.
Plakať pri prázdnom hrobe sa dá hocikde.
Michal HAVRAN
Autor je teológom, šéfredaktorom portálu JeToTak.sk a moderátorom televíznej relácie Večera s Havranom
Foto: Profimedia / Hitler našiel v Tisovi nekritického obdivovateľa a poslušného služobníka.
Podľa ostatných správ spred šiestich rokov tam síce leží iba jedna kosť, ale je to Tisova kosť – súčasť slovenského freak panteónu. Rodina a nacisticky orientovaný klérus je presvedčená, že Tiso v hrobe na Martinskom cintoríne síce je, no predsa len ho pochovali aj v Nitre a ktovie kde ešte. Jozef Tiso nemá síce pozostatky, no má niekoľko hrobov.
Možno by sa dalo predísť tomu, aby Bratislavu každého štrnásteho marca zahnojovalo 50 odtieňov hnedej tým, že by sa Tisova bratislavská posmrtná rezidencia z mesta odsťahovala. Antifašisti by tak nedostávali po hube od policajtov a profesor Traubner by nemusel spolu s nami žiť v strese z toho, v akej krajine to žije, kde polícia stráži grázlov, aby sa im nič nestalo.
Aj keď treba povedať, že polícia je v tom nevinne, má povinnosť dohliadať na verejný poriadok a nerozhoduje o tom, kto získa povolenie na pochod. Mestskí úradníci by mohli vedieť, že na Slovensku existuje legislatíva, zakazujúca propagáciu nacizmu a režimy potláčajúce slobody. Napriek tomu dostávajú každý rok neonacistickí bitkári povolenie pochodovať s vlajkami, vyrobenými v školskej družine a v oblečení kápov po centre mesta.
Ak teda nemá primátor a jeho administratíva „gule“ na to, povedať im, že po Bratislave chodiť nebudú, pretože Bratislava je mesto, ktorého dejiny sú v rozpore s tým, čomu veria títo reinkarnovaní príslušníci SS, treba z mesta dostať to, kvôli čomu sem chodia. Vláda by mohla vyčleniť jednu obec na výstavbu ľudáckeho panteónu. Takto by nemuseli nacisti stresovať, že ich GPS naviguje do slepej ulice v centre. Mohli by využiť vlaky zadarmo a za jeden víkend vybaviť aj Ďurčanského bustu, aj Tisovu kosť a Nižnanského.
Ideálnymi miestami na výstavbu ľudáckeho pútneho miesta sú horské dedinky Ostrý Grúň, Kľak, alebo Kalište. Stoja v tichom prostredí s dobrými prístupovými cestami, v ich blízkosti sa nachádzajú upravovavané lyžiarske trate, okolité penzióny ponúkajú ubytovanie bez bločkov a neplnoleté dcéry. Pietny víkend na Tisovom hrobe v horách spája v sebe prvky nacistického feng šui – pobyt v prírode, na čerstvom vzduchu, ničím nerušené modlitby, vyššiu pravdepodobnosť zjavenia predmetu kultu a nižšie cestovné náklady.
Plakať pri prázdnom hrobe sa dá hocikde.
Michal HAVRAN
Autor je teológom, šéfredaktorom portálu JeToTak.sk a moderátorom televíznej relácie Večera s Havranom
Foto: Profimedia / Hitler našiel v Tisovi nekritického obdivovateľa a poslušného služobníka.
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
Predchádzajúce príspevky si môžete prečítať kliknutím sem
